Rybníčkova chyba bude stáť Trenčanov 2 000 000 EUR

ZAČALO TO TAKTO


Dňa 5. septembra 2008 sa vedľa bývalého objektu ODA začala výstavba podzemných garáží.

V roku 2009 sa počas výstavby našli zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia Trenčína zo 17. storočia.

V marci 2009 sa stal nález Národnou kultúrnou pamiatkou. Rozhodlo o tom ministerstvo kultúry.

Súkromný investor nepokračoval v stavbe. V septembri 2011 si v tejto veci, známej pre obyvateľov Trenčína ako kauza „Cellerova jama“, uskutočnilo prvé pojednávanie. Investor žiada od mesta viac ako 1,2 milióna eur.


Február 2012 - "V kauze „Cellerova jama“ zrušil Stavebný úrad v Trenčíne stavebné povolenie. Trenčín ako prvý stavebný úrad na Slovensku použil paragraf 127 stavebného zákona. Ten hovorí, že ak dôjde k nálezu mimoriadne významnej pamiatky, stavebný úrad môže zmeniť alebo zrušiť vydané stavebné povolenie. Ak ho zruší, určí náklady, ktoré stavebník vynaložil na prípravu a uskutočňovanie stavby."
/zdroj  : Mesto Trenčín, web. : https://trencin.sk/aktuality /

31.10.2012 - "Trenčín začal zasypávať jamu, ktorá už viac ako štyri roky hyzdila priestranstvo pri bývalom Dome armády. Na zasypanie bolo potrebných 1800 metrov kubických materiálu, ktorý mesto zabezpečilo sponzorsky. Platilo iba dopravu, takže zasypanie jamy vyšlo mesto namiesto plánovaných asi 20 tisíc iba 8 tisíc eur."
/zdroj  : Mesto Trenčín, web. : https://trencin.sk/aktuality /


Tu skončila tzv. "Cellerova jama" začína "Rybníčkove štrkovisko"

Ak sa doteraz investor domáhal prípadnej škody na súde, momentom zasypania mu už škoda neodškriepiteľne vznikla. Zasypaním jamy sa investorovi zároveň uľahčilo dokazovanie vzniknutej škody. (náklady na projekty, inžiniering, stavebné práce, odvoz výkopov a pod.)

Ak by investor musel do tohoto momentu dokázať, kto mu škodu spôsobil, tak odteraz to už mal jednoduchšie. Škodu mu spôsobilo Mesto Trenčín (ako samospráva, nie ako stavebný úrad, čo je prenesený výkon štátnej správy) a to zasypaním jamy. Jamu dal svojvoľne zasypať primátor mesta Richard Rybníček a to dokonca  bez súhlasu alebo vedomia poslancov.

V koho záujme konal primátor mesta?


Myslím si, že svojím rozhodnutím primátor Rybníček jednoznačne vylúčil Štát  z toho, aby bol za škodu zodpovedný.

Treba dať do pozornosti, že Štát (Ministerstvo kultúry SR) primátora Rybníčka OSOBNÝM listom zo dňa 6. septembra 2011 dokonca upozornilo, aby neaplikoval § 127 ods. 3 stavebného zákona, teda aby investorovi nezrušil stavebné povolenie na podzemné garáže, resp. aby jamu NEZASYPAL!!!.

Stanovisko MK SR k stiahnutiu TU :

Trencin_stanovisko_MK_6.9.2011_zvyraznene.pdf




Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.1.2014 pod sp.značkou 13S/154/2012 mimo iného konštatoval :
"Správny orgán prvého stupňa (cháp Mesto Trenčín) považoval stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2011 za nesprávne a v rozpore s jeho rozhodnutím č. MK - XXXX/XXXX-XX/XXXX zo dňa 13. marca 2009 v spojení s rozhodnutím č. MK - XXX/XXXX-XX/XXXX zo dňa 22. júna 2009 a ďalej konal podľa § 127 ods. 3 stavebného zákona. ..."

V auguste 2018 Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a Mesto musí platiť. Investor žiada od mesta vyše 1,6 milióna eur plus úroky z omeškania. Mesto Trenčín už informovalo, že dá na Najvyšší súd dovolanie!

Plne podporujem každý krok, ktorý môže zvrátiť doterajšie rozhodnutie súdu. Nesúhlasím však s primátorom Rybníčkom v tom, že zvažuje žalobu na Štát a to aj z toho dôvodu, že Štát ho v roku 2011 vyzýval, aby jamu nezasypal.


Toto je teda môj zjednodušený pohľad na vec. Pán primátor Richard Rybníček pred poslancami utajuje informácie, takže viac neviem dodať. Takmer 6 rokov utajoval právny audit a nerešpektoval ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý mu ho nariadil zverejniť. Nemožno sa teda čudovať, že všetky informácie nie sú k dispozícií a že ignoruje informovanie poslancov, ktorí zastupujú obyvateľov mesta.

Bohužial, takáto je dnes situácia v meste Trenčín. Nejdeme to zmeniť?

Miloš Mičega