5 cieľov pre rozvoj mesta

Sme pripravení na to, keď sa uzavrie táto tepna? Nastane kolaps?

Zvýhodnený vstup
na podujatia, alebo
aj štartovací bonus
pre novorodencov.

Služba, ktorá uľahčí život ľuďom odkázaným na pomoc iných.

Deti potrebujú pohyb, nie obrazovky. Podporujme športovanie.

Nová miestna cesta z Kubrej na Sihoť bez zbytočného čakania na štát.

Starý cestný most cez Váh nie je v dobrom stave. Každý, kto ho denne využije to možno tuší a odborníci to isto vedia. Je to štátna infraštruktúra, čo znamená, že rozhodnutie o rekonštrukcii nie je v rukách mesta. Ako primátor budem iniciovať bezpodmienečnú výstavbu nového mostu a štátu ponúknem plnú súčinnosť.

Deň, kedy sa táto hlavná tepna medzi oboma brehmi Váhu uzavrie, či už z dôvodu opravy alebo núdzového stavu, isto príde. Je to len otázkou času.

A hlavná otázka je jediná: Budeme na to pripravení alebo nás to zaskočí?

Skúsenosti z iných miest ukazujú, čo sa stane, keď hlavný most cez rieku vypadne bez prípravy. Dopravný kolaps, obchádzky a ďalšie dlhé kilometre, meškanie záchraniek, zablokované školy a podniky. Ľudia platia za nepripravenosť svojím časom, nervami a peniazmi.

Ako stavbár a odborník na územné plánovanie a výstavbu viem, že takéto situácie sa neriešia už za pochodu, riešia sa vopred. Treba mať pripravené alternatívne dopravné trasy, mať dohodnuté postupy so štátnymi orgánmi, mať plán pre MHD aj pre individuálnu dopravu. Vraví sa tomu aj krízový manažment.

Toto nie je katastrofický scenár, je to zodpovedné krízové plánovanie. A to je presne to, čo od primátora Trenčína treba očakávať. Očakávali by to obyvatelia každého mesta od svojho primátora.

Záväzok je jasný: Trenčín bude na túto situáciu pripravený. Most síce opraví štát, ale za pripravenosť mesta zodpovedá primátor.

Vedeli ste, že karta výhod v Trenčíne je dnes prístupná len seniorom? Tisíce obyvateľov nášho mesta, rodiny s deťmi, mladí ľudia, pracujúci a ďalší - tí všetci nemajú nárok na žiadnu výhodu z karty.

Aj títo ľudia tu však žijú, tu platia dane, tu vychovávajú svoje deti a formujú charakter mesta.

To sa zmení. Karta výhod Trenčana bude dostupná pre každého občana s trvalým pobytom v meste.

Čo to v praxi znamená? Lacnejší vstup na mestské podujatia, zimný štadión, plavárne, podujatia v športovej hale aj kultúre akcie. Zľavy u miestnych zazmluvnených podnikateľov v obchodoch, reštauráciách a službách. A to nie je všetko. Karta má byť aj signálom, že mestu na jeho obyvateľoch záleží a že Trenčín si váži ľudí, ktorí si ho vybrali za svoj domov.

Pre rodiny s novorodencom navyše plánujem štartovací peňažný bonus. Trenčín dlhodobo prichádza o obyvateľov, ľudia odchádzajú za prácou, za lepšími podmienkami. Karta výhod spolu s bonusom pre novorodencov sú jasný odkaz: Trenčín chce, aby ste tu zostali a preto spraví prvý konkrétny krok.

Nie je to len sociálna politika. Je to investícia do budúcnosti nášho mesta. Mesto, ktoré si váži svojich obyvateľov, si ich dokáže aj udržať. Mesto, ktoré si udrží obyvateľov, rastie kultúrne, ekonomicky, sociálne aj spoločensky. Karta výhod Trenčana je prvý krok týmto smerom.

Každý z nás pozná niekoho, kto potrebuje odvoz k lekárovi, na úrad a podobne a nemá koho požiadať. Príbuzní pracujú, často aj mimo mesta, susedia nemôžu, taxík rieši len odvoz bez ďalšej služby a mestská hromadná doprava pre imobilného človeka nemusí byť vždy riešením.

Výsledok? Naši seniori, chorí a imobilní ľudia zostávajú doma, odkázaní na náhodu alebo na dobrosrdečnosť okolia.

Sociálny taxík v Trenčíne existuje. Problém je, že o ňom málokto vie. A tí, ktorí o ňom vedia, sa často stretávajú s tým, že jeho dostupnosť a fungovanie nie sú také, aké by mohli byť alebo aké majú očakávania. Služba, ktorá má pomáhať, musí byť dostupná skutočne vtedy, keď ju človek potrebuje a to nielen na papieri. 
Prichádzam s cieľom zlepšiť existujúci sociálny taxík. Najmä jeho dostupnosť, rozšíriť kapacitu a zabezpečiť, aby sa o ňom dozvedeli všetci, ktorí naň majú nárok. Chcem, aby sa stal štandardnou súčasťou mestských služieb, na ktorú sa dá spoľahnúť, nie len bonusom, o ktorom sa šepká v úzkom okruhu ľudí. Aj táto služba sa dá spojiť s Kartou výhod Trenčana.

Trenčín starne, rovnako ako celé Slovensko. Počet seniorov a ľudí odkázaných na pomoc rastie. Ak chceme byť mestom, ktoré sa stará o svojich obyvateľov naozaj a nielen na papieri, musíme mať riešenia, ktoré fungujú v praxi.

Kvalitu môžeme merať aj novými chodníkmi a opravenými fasádami. Meriame ju však aj tým, ako zaobchádzame s tými najzraniteľnejšími. Vyspelosť komunity sa prejavuje najmä v starostlivosti o tých slabších.

Trenčín má školy so svojimi športovými areálmi. Tie sa v určitých hodinách zatvárajú. Niektoré deti chodia na krúžky alebo tréningy. Veľa ich však je doma pred tabletom. Často je to aj z dôvodu zlého počasia. Nie každý to rieši, lebo to tak proste chodí.

Ale tak to chodiť nemusí. Trenčín trpí nedostatkom dostupných a bezpečných verejných športovísk, miest, kam môže prísť dieťa po škole zadarmo alebo za symbolický poplatok, zahrať si futbal, basketbal, badminton alebo sa len pohybovať. Táto medzera existuje a deti ju cítia každý deň. Aj tu sa dá využiť Karta výhod Trenčana, nárok bude mať každý Trenčan, teda aj dieťa.

Riešenie nie je ďaleko ani drahé. Rozšíriť školské ihriská kde sa to dá a po vyučovaní ich ponechať otvorené v maximálne možnom čase. Bezpečné, dostupné miesto pre pohyb a šport, otvorené pre každé dieťa v meste. Nie len pre tie deti, ktoré navštevujú platené krúžky a športové kluby. Ale pohyb nie je všetko.

Deti bez tabletov znamená aj podporu kultúrnych aktivít, divadelných krúžkov, hudobných aktivít, tvorivých dielní a pod. Podporu si zaslúži aj Centrum pre rodinu Trenčín so svojimi bezplatnými aktivitami.

Trenčín má bohaté kultúrne zázemie a tradíciu. Rôzne detské folklórne a tanečné súbory a podobne. Chcem, aby sa táto tradícia prenášala na mladšie generácie aktívne, nie len formálne. Investícia do detí nie je výdavok. Je to najlepšia investícia, akú môže mesto urobiť.

Väčšina obyvateľov mesta to pozná veľmi dobre. Každodenné obchádzky, zápchy, stratený čas za volantom. Dve časti mesta, teda sídlisko Juh a Kubrá sú geograficky blízko, ale dopravne vzdialené.

Ľudia zo sídliska Juh sa do centra mesta, na Sihoť, do Kubrej a ďalej aj smer Trenčianska Teplá dostávajú iba cez Soblahovsku ulicu a priľahlé cesty, čo im každý deň kradne čas a trpezlivosť. Prakticky vždy sa zdržia pri hoteli Elizabeth. Pritom riešenie existuje a nie je také vzdialené, ako by sa mohlo zdať.

Navrhujem vybudovanie novej miestnej cesty predĺžením Východnej ulice z Juhu cez Zábranie až po ulicu Pred poľom v Kubrej. Táto trasa by priamo spojila dve husto osídlené časti mesta a výrazne odľahčila existujúce dopravné uzly v centre mesta.

Menej áut na preťažených križovatkách, kratšie časy cestovania, menej stresu pre tisíce ľudí, ktorí túto trasu denne absolvujú. Takéto skrátenie by šetrilo nielen čas, ale aj životné prostredie v našom meste a uľahčila pohodu bývania a tým aj zdravie Trenčanov.

Kľúčové je jedno: Spojiť Juh a Kubrú nie je vzdialený plán závislý od rozhodnutí štátu alebo od rokov čakania na juhovýchodný obchvat. Ide o investíciu, ktorú môže mesto zrealizovať z vlastných zdrojov a na vlastnom území, vlastnými silami, bez zdĺhavej závislosti od štátnych orgánov. To znamená, že ak bude politická vôľa, môže sa to stať relatívne rýchlo. Niekde treba začať s cieľom: Spojme sa!

A politická vôľa tu bude. Viem, o čom hovorím, nie ako politik, ktorý číta správy a mapy v kancelárii, ale ako človek, ktorý v týchto uliciach žije a pozná ich do detailov.

V roku 2014 som inicioval petíciu za výstavbu Opatovského chodníka, ktorý dnes spája Kubrú, Sihoť a Opatovú. Mnohí vtedy hovorili, že to nepôjde. Dnes chodník stojí a denne ho využívajú stovky ľudí. Vtedy sme spojili tri časti mesta. Teraz poďme riešiť Juh s Kubrou. 

Aj tu platí: Spojme sa!