Prečo najlacnejšia ponuka na papieri býva často aj najdrahšia?

Vo verejnej správe sa však celé roky uplatňovala jednoduchá, no krátkozraká logika: vyhráva ten, kto dá na papier najnižšie číslo.

Každý z nás sa pri bežnom nákupe snaží ušetriť. Keď si však vyberáme remeselníka na opravu strechy alebo rekonštrukciu kúpeľne, málokto z nás siahne po tom úplne najlacnejšom bez ohľadu na jeho skúsenosti, referencie a kvalitu materiálov. Všetci totiž vieme, ako takéto šetrenie končí, nekvalitnou prácou, meškaním a nutnosťou platiť opravy odznova.

Výsledky tejto praxe vidíme v mnohých mestách. Zákazku na opravu cesty či rekonštrukciu školy vyhrá firma s nereálne podseknutou cenou. Po pár týždňoch práce na stavenisku utíchnu, zhotoviteľ zistí, že projekt za dané peniaze nezvládne, a radnica čelí voľbe medzi nekonečnými dodatkami alebo odchodom dodávateľa a vleklými súdnymi spormi. V oboch prípadoch strácajú čas a peniaze predovšetkým samotní obyvatelia.

Moderná samospráva preto musí opustiť kult najnižšej ceny a začať súťažiť podľa reálnej kvality a ekonomickej výhodnosti.

Hodnotiť sa musia nielen cenovka, ale aj garancia termínov, odborné kapacity, referencie a použité technológie. Keď mesto nastaví transparentné súťaže s jasnými pravidlami a prísnou kontrolou harmonogramu, nepriťahuje špekulantov, ale solídnych partnerov, ktorí prácu odvedú poctivo a načas.

Zodpovedné hospodárenie s verejnými peniazmi nie je o hľadaní najlacnejších skratiek, ale o dosahovaní trvalej hodnoty a kvality.