BLOGY

20.07.2017 Transparentnosť v Trenčíne alebo kamufláž.... (HALÓ)

27.04.2017 Rekonštrukcia MIEROVÉHO NÁMESTIA

15.02.2017 MESTO Trenčín        Zastaviť?! ... Stáť ?! ... alebo PARKOVAŤ ?!

27.12.2016 SCHVÁLENÝ ROZPOČET MESTA na rok 2017

17.11.2016 RIEŠME SPOLU TRENČÍN - V čom vidím posolstvo Novembra 89?!

26.10.2016 PARKOVACIA POLITIKA V TRENČÍNE - VÝZVA

16.10.2016 RIEŠME SPOLU TRENČÍN

30.09.2016 Stalin a odkaz pre Rybníčka

18.09.2016 PLATENÉ  PARKOVANIE v Trenčíne zatiaľ NEBUDE

24.08.2016 Pán primátor otočil, A TO JE DOBRE!  

10.08.2016 DRŽ HUBU!

10.07.2016 VÝSTAVBA FUTBALOVÉHO ŠTADIÓNA V TRENČÍNE........MÔJ OTVORENÝ LIST POSLANCOM V TRENČÍNE

01.07.2016 PARKOVACIA POLITIKA V TRENČÍNE, Trenčiansky podnikatelia, pýtajte sa!          

24.05.2016 PARKOVACIA POLITIKA V TRENČÍNE, Na toto mandát nemám?!                             

03.05.2016 PARKOVACIA POLITIKA V TRENČÍNE, Ceny pôjdu dole?!    

29.09.2015 Stavebný zákon a vláda jednej strany (II. diel)

23.07.2015 TRENČÍN - MESTO NA RIEKE !?

02.06.2015 Z MALIČKOSTÍ SA SKLADAJÚ VEĽKÉ VECI 

24.03.2015 MOSTY MAJÚ SPÁJAŤ A NIE NAOPAK

19.03.2015 Futbalové ihrisko v Trenčianskych Biskupiciach

03.03.2015 TRENČÍN MÁ NOVÚ KOMISIU PRE ŽELEZNICE

22.01.2015 Čo s tou železnicou?         

12.01.2015 Niekde treba začať

17.11.2014 November “89 a môj odkaz pre dnešok

23.10.2014 Aktuálna téma a nejaká premenná

04.10.2014 Na SIHOTI alebo na PAŽITI ?                                                                         

24.09.2014 Ľudia a doprava alebo naopak?                                                                    

16.09.2014 Na SIHOTI pre deti

06.09.2014 Stavebný zákon a vláda jednej strany (I. diel)

02.09.2014 Blog, blogér a blogovanie

20.7.2017

Zajtra začína Trenčianska radnica TRANSPARENTNÉ výberové konanie formou on-line elektronickej aukcie.  Predmetom zákazky je cca 6 tisícová výmena prasknutého článku kotla v kotolni krytej plavárne v Trenčíne.  Jediným kritériom na výber dodávateľa je cena. Opakujem CENA.

Keď sa teda prihlási Janko Ferko z Hornej Dolnej a bude čo i len o 1 EURO najlacnejší,  tak podľa zákona Radnica s ním musí uzatvoriť zmluvu.  Ja osobne by som opravu kotla za sumu necelých 6 tisíc eur objednal bezodkladne a hlavne od nejakej miestnej renomovanej firmy.  Budem mať domácu firmu a do budúcna aj s prípadným servisom do hodiny.  

Takáto oprava kotla nie je bežne dostupnou prácou.  Tu zákon o verejnom obstarávaní umožňuje  „jednoduchší“  postup pri jej obstarávaní s finančným limitom až do 150 000 eur.  Teda až takmer tridsaťkrát drahšiu opravu kotla možno vykonať prakticky  „na priamo“  Trenčianskou firmou a bez čakania.

Dlhodobo a verejne poukazujem na absurdnosť niektorých procesov pri verejných obstarávaniach a súčasne navrhujem aj riešenia.  Niektoré si Radnica aj poslanci osvojili,  za čo im aj touto cestou ďakujem.  Poukazujem na zbytočné zaťažovanie zamestnancov úradu s administráciou verejného obstarávania nad rámec zákonných povinností.  Tento kotol je jednoznačným dôkazom postupu, kde sa zbytočne zaťažuje aparát úradu.

V júni primátor Rybníček urputne bojoval proti akejkoľvek verejnej kontrole stavebných akcií z roku 2016.  Poslanci zašli až tak ďaleko,  že ponúkli možnosť výberu kontroly jednej ktorejkoľvek zmluvnej akcie.  Neprešlo ani to.  Primátor bol dokonca proti akejkoľvek kontrole.  Manažér roka 2005 a jeho transparentnosť končí tam,  kde by mala začať verejná kontrola finančných tokov.

Link na niektoré materiály,  ktoré k obstarávaniu kotla museli vypracovať zamestnanci úradu :

trencin.proebiz.com/dokumenty/pozvanka

27.04.2017

FOTO :
Zdroj : www.trencin.sk/43088

Celý proces sa začalpred takmer 10 rokmi bývalým primátorom Branislavom Cellerom.  Architektonický návrh a projekty boli vypracované ešte v roku 2009 a aktualizované minulý rok.  Pred týždňom sa začali stavebné práce,  čo je už štádium samotnej realizácie stavby.

FOTO :
Autor: TASR, 21.12.2010
Zdroj : ww.plusden.sk/slovensko

Námestie je najväčšia investícia Mesta za posledné roky.  Platíme ju sami a bez využitia fondov EÚ,  pričom peniaze na stavbu si požičiavame.  Mesto sa zadlžuje,  čo nie je dobré.  Deje sa to v čase,  keď sa celoplošne spúšťa spoplatnené,  ale nepripravené parkovanie sprevádzané ďalšími  živelnými investíciami.  Je to paradox,  ale v Trenčíne realita.

Primátor Richard Rybníček sa pred začatím prác vyjadril :  „Čo by nás mohlo pozastaviť, nie zastaviť,  môže byť významný archeologický nález.  Moja ideálna predstava je,  aby sme celé námestie dali do užívania v decembri tohto roku.“  Nevylúčil však ani možnosť,  že sa práce potiahnu o niečo dlhšie.

Musí to byť frustrujúce,  keď sa posledných 7 rokov predkladajú rôzne vízie,  modely,  obrázky a nakoniec sa aj tak musí vytiahnuť takmer desaťročný projekt bývalého primátora, podľa ktorého sa dá aj niečo reálne  –  hmotné  v Trenčíne spraviť.

Verím,  že to dopadne dobre,  veď niečo sa predsa už musí podariť.

Je na škodu, že aj v tomto prípade sa veci riešili politicky. Stavebná (investičná aj dopravná) komisia bola opäť bokom. Projekt aj so všetkými súvislosťami jej vo svojej finálnej verzii nebol vôbec predložený. Rovnako to je aj pri parkovaní, letnej plavárni a ďalších investičných akciách v meste.   

V mojom prípade pokladám za škodu,  že naša radnica nemá záujem o moje skúsenosti.  Mám za sebou aj osobnú skúsenosť,  keď som ako stavebný dozor dohliadal nad kompletnou rekonštrukciou námestia v Trenčianskych Tepliciach. .........
stavba-roka/stavba-roka-2012/kupelne-namestie-v-trencianskych-tepliciach 

15.02.2017

Určite sa zhodneme na tom,  že parkovanie v Trenčíne je problém,  ktorý treba riešiť.  Pri najlepšom vedomí a svedomí však musím uviesť,  že BEZPEČNOSŤ občanov musí byť na prvom mieste.  Najslabší účastníci v doprave sú chodci  –  dôchodcovia a deti.

Vidina rýchleho získania peňazí je pre mnohých určite lákavým faktorom,  ale pri presadzovaní parkovania nemôže byť tým zásadným.  Súčasná situácia ma presviedča o tom,  že je to aj hazardom s bezpečnosťou na cestách.

Už minulý rok som s niektorými poslancami  (Matejka, Poruban a spol.)  súhlasil s postupnou reguláciou parkovania.  Začať treba centrom mesta a na tom stále trvám.  Pri rozširovaní regulácie sa treba vyvarovať chýb,  ktoré logicky nastanú,  čím sa celý ďalší proces skvalitní.

Väčšina poslancov sa však priklonila k celoplošnému spoplatneniu,  ktoré malo byť už od novembra 2016.  Nestalo sa a termín sa posunul na 15. marec 2017,  ktorý sa neúprosne blíži.  Spoplatnené má byť centrum mesta, Sihoť I. a II. a Dolné mesto.

Vedenie mesta si pomýlilo cesty a niekde aj chodníky s parkoviskami.  Modré čiary sa urobili (a už aj zmizli) takmer všade,  ale nové parkoviská nevznikajú.

Stará Sihoť,  ale ani iné obytné územia nie sú na to uspôsobené.  Verejný priestor stratil svoj význam.

Nesúhlasím s celoplošným a hlavne nepripraveným spustením parkovania v meste.  Občania sa dostali do područia balastu,  ktorý je nielen zle pripravený,  ale aj nebezpečný. 

-       Reguláciu v obytných zónach prispôsobiť najmä obyvateľom.  V zóne môže parkovať ten,  kto tam býva bez ohľadu na vlastníctvo bytu alebo auta.

-       Znížiť počet miest v kritických úsekoch (oblúky, križovatky).

-       V obytnej zóne zaviesť zákaz státia dodávok a ostatných vozidiel na dopravu nákladov kategórie N (mimo iného pri státí v križovatkách zamedzujú rozhľadu vodičov).

-       Dodávkam a iným zásobovacím vozidlám umožniť v obytných zónach len zásobovanie.

-       Prehodnotiť krátkodobé parkovanie pred školskými zariadeniami,  najmä v čase dovozu a odvozu detí.

-       Dopravu riešiť komplexne aj vo väzbe na územný plán (v dopravne zaťažených územiach zamedziť výstavbe a pod.) 

*        aby prehodnotili stavebnotechnickú pripravenosť spustenia parkovacej regulácie.

*   aby zvážili spustenie regulácie iba v centre mesta, resp. v iných územiach iba na skolaudovaných parkoviskách.

*   aby zvýšili informovanosť verejnosti o zavedení regulovaného parkovania.

*   aby pre občanov zjednodušili proces povoľovania a vybavovania agendy spojenej s parkovaním v meste.

Zastaviť?! ... Stáť ?! ... alebo PARKOVAŤ ?!
 

MESTO Trenčín,  určite to prehodnotiť.

27.12.2016

Trenčín má schválený rozpočet, čo je dobrou správou.  Predvianočné obdobie je čas na milé povinnosti. Obdobie,  ktoré treba užívať v pokoji a pohode.  Aj z týchto dôvodov som sa rozhodol  nekomentovať rozpočet pred Štedrým dňom.

Písomne sa vyjadriť k jednotlivým kapitolám,  resp.  položkám by bolo rozsiahle.  Využijem video zostrih môjho vystúpenia pri schvaľovaní rozpočtu.  Vyčlenených 15 minút tiež nie je dostačujúce na rozobratie rozpočtu dopodrobna.

Musím poznamenať,  že pri tvorbe rozpočtu neboli prizvaní všetci poslanci.  Rozpočet je prakticky výsledkom komunikácie vedenia mesta a poslancov,  ktorí schválili VZN o parkovaní.  Riešiť nejaké zásadné,  ale aj kozmetické zmeny priamo na rokovaní zastupiteľstva by bolo úplne zbytočné.  Keď nebol záujem o spoločné riešenia počas prípravy,  pri schvaľovaní som nemal záujem robiť kulisu alebo komparzistu.

Rozpočet môže byť napríklad  DOBRÝ alebo ZLÝ, ....SCHODKOVÝ,  PREBYTKOVÝ alebo VYROVNANÝ....... STABILIZAČNÝ alebo ROZVOJOVÝ a pod.  Môže byť aj AMBICIÓZNY.

Po voľbách tu boli prezentované niektoré strategické plány a ciele,  ktoré boli a sú pred nami,  ciele,  ktoré by sa dali a mali v tomto volebnom období realizovať.  Ciele pre TRENČÍN a pre TRENČANOV.

Moje postoje prezentované pri schvaľovaní rozpočtu by som zhrnul do nasledovných oblastí  :

Počet obyvateľov mesta má klesajúci trend.  Od 1.1. 2009,  kedy žilo na území mesta 56 365 obyvateľov,  sme sa dopracovali k počtu 55 155 obyvateľov (k 1.1.2016).  Za posledných 7 rokov to je pokles až o 1 200 obyvateľov,  čo je jedna priemerná obec na Slovensku.

Z demografického hľadiska to nie je pokles z dôvodu väčšej úmrtnosti ako pôrodov,  ale najmä z dôvodu odsťahovania sa ľudí z mesta.  Viac obyvateľov sa z mesta odsťahuje,  ako sa do neho prisťahuje.  Napríklad v roku 2015 sa prisťahovalo 704 obyvateľov,  ale až 837 sa odsťahovalo.

Detailne posúdenie tohto stavu a jeho analyzovanie nebolo predmetom môjho vystúpenia k rozpočtu.  Túto vec však bude treba riešiť koncepčne.  Je treba zanalyzovať,  prečo niekto opúšťa miesto kde sa narodil,  kde vyrastal,  kde býva.  Musí mať k tomu závažné dôvody.  Môže to byť napríklad nespokojnosť s rozvojom mesta a jeho smerovaním,  poskytovaním služieb samosprávy a iné.

Poukázať však na takýto jav,  je mojou povinnosťou.  Rozpočet mesta je jedným z nástrojov,  ktorým poslanci môžu určiť smerovanie rozvoja Mesta.  Rozvoja a stabilizovania obyvateľstva.  

Ak chceme,  aby sa mesto rozvíjalo,  musíme zabezpečiť aj bývanie pre ľudí.  V súčasnosti zažívame na Slovensku hypotekárny boom.  Mesto nemusí suplovať podnikateľské aktivity privátnych subjektov,  ale očakával som,  že problematike bývania sa bude v rozpočte venovať väčšia pozornosť. Samotná zmena územného plánu,  ktorá umožní rozvoj nových území z môjho pohľadu nestačí.

Tento rok (2016) sme neuspeli so žiadosťou naŠFRB. Mesto nedostalo požadované financie.  V budove bývalej OZETY sme mali odkúpiť48 bytov. V rozpočte na rok 2017 sa opätovne počíta s kúpou týchtobytov, čo je však na krajské mesto žalostne málo. Aj niektoré malé obce,ktorých je na Slovensku cca 2800 sa uchádzajú o väčší počet bytov.

Dovolím si poukázať na to,  že na budúci rok sa pri položke  „Počet spravovaných nájomných bytov uvádza číslo 140.  Na rok 2018 je to už plánovaných 188 bytov,  teda nárast aj o 48 bytov v OZETE.  Avšak pre rok 2019 sa nepočíta so žiadnym nárastom ďalších nájomných bytov.  To je fakt.

Takže predpoklad 48 nových nájomných bytov v meste za celé štvorročné volebné obdobie je žalostne málo.  Ak chceme zabezpečiť rozvoj mesta a demografickú stabilizáciu,  musíme venovať väčšiu pozornosť rozvoju bytovej výstavby.

Užívanie verejného priestoru je úzko späté s kvalitou života.  Mesto má rôznorodú zástavbu,  pričom každá jeho časť má svoje špecifiká.  JUH je charakteristický výstavbou bytových domov.  Jedná sa o najhustejšie obývanú časť mesta.  Opakom Juhu je Zámostie so svojim isatelitmi s prevažujúcou zástavbou rodinnými domami.  MČ SEVER a Stred sú mixom oboch uvedených druhov zástavby.

V rozpočte je navrhnutá rekonštrukcia Mierového námestia. Ak vynechám miestne komunikácie, teda cesty a chodníky,  tak verejnému priestoru sa veľká pozornosť nevenuje.

Návrh na vypracovanie projektu na Námestie pred Rozkvetom je svetlou výnimkou pri riešení verejného priestranstva. Som rád, že kolegovia poslanci si osvojili tento môj návrh,  ktorý je len logickým pokračovaním rekonštrukcie Šoltésovej ulice z tohto roku.  Ak sa nemýlim,  táto je prvou,  novou,  čisto dláždenou komunikáciu v Trenčíne.

Paradoxne až smiešne však vyznieva schválená suma na projekt tohto námestia.  Suma 2 000 EUR je prosím pekne doslova výsmechom.  To nie je cena ani za katalógový projekt rodinného domu.  Ak to má byť odkaz pre Sihotiarov,  tak nie je dobrý nápad.  Niektorí kolegovia poslanci za Mestskú časť SEVER, teda aj za Sihoť túto sumu na môj návrh nenavýšili,  dokonca niektorí hlasovali proti jej navýšeniu. Pokladám to za hanbu.

Tento rok sa niesol hlavne v znamení riešenia parkovania v meste.  Dovolím si tvrdiť,  že také plytvanie verejnými zdrojmi,  aké sa začalo napĺňaním parkovacej politiky som už dávno nevidel.  Čiarať po asfalte,  ktorý sa miestami svojou kvalitou blíži k tankodromu je ukážkou manažérsky zbabranej prípravy.

Nepokladám to za chybu v realizácii.  Ľudia dostali príkaz a robili.  Je to jednoznačne chyba v príprave.  Ešte pred schválením VZN o parkovaní som na rôznych fórach upozorňoval na možné úskalia navrhnutého plateného parkovania v meste.  Výsledok sa dostavil a rozpočet na budúci rok je len pokračovaním v začatom negatívnom trende.

Čiaranie modrých čiar na chodníkoch je dôkazom nekompetentnosti a najmä nepochopenia existencie už spomínaného verejného priestoru.  Zrušiť chodník nie je problém.  Treba sa však zamyslieť nad tým, že pre starších obyvateľov je niekedy problém prejsť aj z chodníka na chodník.  Problémom je to aj pre mamičky s kočíkmi.

S plateným parkovaním počíta schválený rozpočet už aj s JUHom a pravdepodobne aj Sihoťou III. a IV.  Požiadal som kolegov poslancov aby zvážili,  či je pre Trenčín dôležité bezhlavo pokračovať v značení nových parkovacích miest.  Zvážili tak,  že napokon rozpočet schválili. Nemám k tomu čo dodať.

Možno iba toľko, že v minimálnej miere sa vytvárajú nové parkoviská.  Parkovacie miesta sa len maľujú na jestvujúcich komunikáciách.  Všetky ľudské kapacity v oblasti projektovania sa zamerali na modré čiary v meste,  ale zmysluplné dopravné riešenia,  ako napr. križovatka ulíc Gagarinova / Považská,  Parkovanie na Sihoti IV.,  napojenie Armádnej ulice na Opatovskú, alebo časť ul. K výstavisku sa nepohlo ani prstom napriek tomu,  že v tohtoročnom rozpočte boli na to vyčlenené peniaze.  Aj toto je hanba.

Navrhol sa nový prvok v systéme financovania športu v Trenčíne.  Podľa mňa je to zmes všetkého možného,  len nie podpory športu.  Čas ukáže,  ale ďalšia nová položka pre dotáciu vo výške100.000 EUR na  "strategické"  športy je len nálepkou na nekoncepčnosti v tejto oblasti. 

Minulý rok v máji primátor mesta sľúbil koncepčné riešenie financovania hokeja.  Futbal je už zabezpečený.  Hokej je tam kde bol.  Každý rok sa mediálne spomína, ako sa mu prideľuje nejaká dotácia. Vždy je to spojené s nejakým divadlom.  Neviem komu táto nekoncepčnosť vyhovuje, ale mne nie.  Do ostatných športov ani nezasahujem nezasahujem.

Z hľadiska účtovného je vyrovnaný.

Vyrovnanosť rozpočtu sa rieši financovaním aktivít cez zadlžovanie.  Inak povedané,  Mesto si berie takmer 5,5 milióna EUR úver.

Podľa mňa však nie je dobrý.

video bude vložené

17.11.2016

Turbulentné obdobie zmien v Európe na konci milénia sa dotklo aj Československa.

November v roku 1989 bol o požiadavkách na zmenu politického systému a o základných ľudských právach,  napr. Sloboda pohybu a pobytu,  Sloboda prejavu,  Právo na spravodlivé súdne konanie,  Sloboda myslenia,  svedomia a náboženstva a iné.  U všetkých nastali očakávania.

Zmena politického systému bola nevyhnutná.  Odkaz Novembra je tu dodnes. Sú aj očakávania,  ktoré sa nepodarilo všetkým naplniť.  Určite medzi ne patria tie ekonomické,  ale to je o inom.   

November 89 nám však zanechal minimálne jeden odkaz.  JEDNOTU, SÚDRŽNOSŤ A TOLERANCIU.  Masy ľudí sa zomkli a pohli kolesom dejín.  Dnes je opäť obdobie zmien.  Až história ukáže,  či je to pokračovanie začatého alebo niečo nové.

V čom vidím posolstvo Novembra 89?

Ľudia sú skeptický a apatický.  Všetky úrovne štátneho aparátu sú legitímnym nástrojom na riadenie spoločnosti.  Samospráva v tom nie je výnimkou.  A práve tu ľudia očakávajú viac.  Obec/Mesto je tu dole,  tu pri nás.  Je povinnosťou volených zástupcov,  primátora aj poslancov,  aby cez vzájomnú komunikáciu zabezpečili plnenie požiadaviek svojich obyvateľov,  teda požiadavky zdola.  

V najbližšom období bude na to možnosť.  Aj v Trenčíne sa pripravuje rozpočet na rok 2017.  Zaradenie požiadaviek do  tohto rozpočtu,  ale aj odpočet plnenia za rok 2016 bude tiež posolstvom.

Posolstvom pre TRENČANOV.   

Aj preto nemá byť 17. november len bežným štátnym sviatkom, ale pripomenutím odkazu.   

26.10.2016

Moja reakcia na lapsus pri realizácii trvalého dopravného značenia zverejnená na mojej FB stránke  -   www.facebook.com/permalink

Pán primátor Rybníček,

ako poslanec MsZ v Trenčíne a ako predseda Mestskej časti SEVER Vás vyzývam,  aby ste okamžite vykonali nápravu stavu,  ktorý je na fotografii.  Je to na Sihoti,  ktorá je v mojej mestskej časti.

Taktiež Vás vyzývam,  aby ste si opätovne prekontrolovali všetky modré čiary na výkresoch,  technické vyhotovenie v teréne a ich súlad so zákonom.

Chcem Vás poprosiť,  aby ste zásadne kroky dotýkajúce sa obyvateľov TRENČÍNA začali robiť v súčinnosti s ich volenými zástupcami.  Som predsedom Výboru mestskej časti SEVER a aj  „Komisie dopravy“.  Tieto kolektívne orgány hlasovaním neodporučili schváliť Vami predloženú parkovaciu politiku.

Manažérske zlyhanie nášho mesta sa prejavuje na všetkých úrovniach riadenia.  Dôkazom toho nie sú len likvidácie verejných priestorov  "čiaraním",  ale aj posunutie účinnosti VZN o parkovaní z novembra na marec budúceho roku.

Mám jedno ponaučenie  :

TO  ŽE  PRI  HLASOVANÍ  VALCUJETE  NEZNAMENÁ,  ŽE  VŠETKO  DOBRE  ROBÍTE.

Posledná fotka je po odstránení lapsusu.

16.10.2016

„Nie je to v rozpočte.“  „Nie sú na to vyčlenené peniaze.“  Už ste to počuli?

Každá obec/mesto narába so svojim rozpočtom.  Aj v Trenčíne pripravujeme rozpočet na rok 2017.  Každoročná rutina a predsa niečo nové.

V septembri sme tu mali Stalina  (ani nevieme či mal občianstvo Trenčína)  a teraz sú to IC vlaky.  Podľa mňa sú to také tanečky okolo problémov mesta.  Umožnili pozabudnúť na zbabranú parkovaciu politiku  (účinnosť posunutá o takmer pol rokoka),  burinu na uliciach  (či naopak?),  augustový zimák bez ľadu  (deti cestovali do Dubnice),  plaváreň bez kúpania a iné.

Komentáre o problémoch mesta nechám bokom,  lebo povedaného a popísaného už bolo dosť. Najnovší taneček bude okolo založenia Rybníčkovej strany a to je už úplne o inom.

Trenčania si zaslúžia,  aby sa riešili problémy mesta.  K tomu slúži jeden zo základných nástrojov a tým je rozpočet mesta.  Rozpočet schvaľujú poslanci a tí sú volení TRENČANMI.

Osloviť poslancov?

Môj odkaz znie,  že určite ÁNO.  Úplne inak bude znieť  „Nie je to v rozpočte.“  alebo  „Nie sú na to vyčlenené peniaze.“   

Takže aby bolo čo najmenej takýchto odpovedí,  RIEŠME SPOLU TRENČÍN.

30.09.2016

Aby sme nezabudli pán primátor.

Stalin má na svedomí milióny ľudských životov a to je fakt.

Naši predchodcovi, TRENČANIA svojím uznesením v apríli 1947 udelili J.V. Stalinovi čestné občianstvo.  Podľa materiálu,  ktorý predložil primátor Rybníček mu ho udelili na "znak vďaky oslobodeného mesta Trenčína".  Taká bola doba a to je fakt.

Uznesenie Mestského národného výboru (MNV) z roku 1947 bolo ukončené nasledovnými dvoma vetami : „Súhlas k prijatiu tohoto občianstva má byť vyžiadaný. Prijatím občianstva mesto bude veľmi poctené a vynasnaží sa,  aby si túto česť aj zaslúžilo.“   Týmto bolo podmienené udelenie občianstva a to je fakt.

Obsah uznesenia z roku 1947 nech hodnotia historici a iní odborníci.  Jeho účastníci žili vo svojej povojnovej dobe.  Mali svoje každodenné problémy a súvislosti chápali úplne inak ako ich chápeme dnes my.   Ja nie som historik a to je fakt.

Primátor Trenčína Mgr. Rybníček predložil návrh na odňatie čestného občianstva J.V. Stalinovi.  Predložený materiál podľa mňa neobsahoval všetky informácie k jeho riadnemu posúdeniu.  Minimálne absentoval údaj o tom, či J.V. Stalin občianstvo aj prijal a to je fakt.

Pán primátor Trenčína Mgr. Rybníček verejne prezentoval,  že podpísané uznesenie o odňatí čestného občianstva  „nechá doručiť na Ruské veľvyslanectvo veľvyslancovi Ruskej federácie, aby mu oznámil, že Stalin už nie je čestným občanom mesta Trenčín“ a to je fakt.

Ak pán primátor Rybníček naplní svoje verejné vyhlásenie o doručení uznesenia na Ruské veľvyslanectvo, mal by k tomu doložiť aj relevantný doklad o tom, že Stalin čestné občianstvo aj prijal.  Inak sa nám môže stať, že sme odňali niečo,  čo ani nemal.  V takom prípade budeme všetci TRENČANIA len na posmech a to zatiaľ nie je fakt.    

Takže :

Aby sme nezabudli pán primátor.

Materiály k téme na stiahnutie :

18.09.2016

Posúva sa termín.

Dnes (18. sep. 2016 o 14:09 SITA) zverejnil na internete  nastrencin.sme.sk  článok s názvom „Mesto zrušilo tender na úhradu parkovného cez sms správy“.

V júli bolo schválené VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní ...............,  ktoré má nadobudnúť účinnosť 1.novembra 2016. Dnes je už jasné, že účinnosť sa posúva na 15.marca 2017, teda až do budúceho roku. 

Celé to je len pokračovaním parkovacieho cirkusu v Trenčíne.  Posunutie termínu vnímam ako dôsledok zle riadenej zmeny parkovacej politiky.  Zodpovednosť neriešim.  Parkovanie v Košiciach je pod tlakom občanov, v Trenčíne sa to rieši samo - interne.

V čom vidím ďalší problém?

Ako poslanec som sa o všetkom dozvedel len z internetu, ak nepočítam včerajšiu sms-ku od kolegu.  Na webovej stránke mesta je zverejnená novelizácia VZN už od 12.9.2016. vzn11_2016_navrh  Možno na tom nie je nič zvláštne,  ale deň po zverejnení novely VZN (13.9.) bolo zasadnutie  „komisie dopravy“.  Poslanci a členovia komisie o tejto zásadnej veci nedostali žiadnu informáciu.  Opakujem ŽIADNU.  Viac to nekomentujem.      

Čo ďalej?

K návrhu VZN možno uplatniť v lehote 10 dní od zverejnenia pripomienku v písomnej forme,  elektronicky alebo ústne do zápisnice na mestskom úrade.  Poslanci sa návrhom budú zaoberať na zasadnutí MsZ.

Som zvedavý,  čo všetko tento parkovací cirkus ešte prinesie.  Inak to už totiž ani neviem nazvať.

PS : Nie je to po prvýkrát, čo sa poslanci zásadné informácie týkajúce sa Trenčína  a  TRENČANOV dozvedajú z internetu.  V čase zasadnutia „stavebnej - dopravnej“  komisie dňa 13.9. už bola vec dávno známa. Na stránke Úradu pre verejné obstarávanie. uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov to bolo už od 9.9. (je tam aj príloha listu mesta)

24.08.2016

Niektorí poslanci na zasadnutí MsZ pod vedením primátora Mgr. Rybníčka V JÚNI,  V JÚLI a do tretice aj V AUGUSTE odmietli diskusiu o Rekonštrukcii futbalového štadióna.

To ma viedlo k tomu,  aby som umožnil vytvoriť priestor pre oficiálne rokovanie o tejto téme.  Priestor, kde sa nielen TRENČANIA,  ale aj FANÚŠIKOVIA futbalu môžu dozvedieť základné informácie o súčasnom stave.  Na včerajšie zasadnutie VMČ SEVER bol pozvaný aj pán primátor.  

Pán primátor sa diskusie s poslancami a verejnosťou nezúčastnil.  Svoju neúčasť ospravedlnil až neskoro večer deň pred rokovaním,  čo znemožnilo informovať Vás o tejto skutočnosti relevantným spôsobom.  Prikladám Vám presný obsah jeho ospravedlnenia, ktorý je adresovaný poslancom za našu mestskú časť.

Pre pána primátora sú,  cit. „...PRI TÝCHTO TÉMACH VŽDY DÔLEŽITÉ A SMERODAJNÉ ROKOVANIA A HLASOVANIA V MESTSKOM PARLAMENTE.“  (viď jeho posledná veta)

Som rád,  že pán primátor  OTOČIL.  Trikrát na zastupiteľstve síce tvrdil iné,  ale zaznamenali sme posun,  A TO JE DOBRE!  Aj keď nateraz sa rozhodol komunikovať len s poslancami,  viď jeho ospravedlnenie. 

BUDE AJ TO DOBRÉ? ......čas ukáže.......

Ospravedlnenie, ktoré som prečítal prítomným občanom na zasadnutí VMČ (citát) :

Vážený pán predseda VMČ Sever, vážení páni poslanci za VMČ Sever,

pred pár hodinami som sa vrátil z krátkeho pobytu v zahraničí. Zajtra dopoludnia cestujem na niekoľko týždňov dopredu plánované pracovné rokovania do Bratislavy. Keďže som nebol nijako dopredu upozornený, že plánujete mimoriadne zasadnutie VMČ Sever k téme futbalového a zimného štadióna, nevedel som si ani prispôsobiť program. Aj z tohto dôvodu sa vám ospravedlňujem z tohto mimoriadneho  rokovania.

Hneď po mojom návrate z riadnej dovolenky budem v prvej polovici septembra iniciovať spoločné stretnutie s poslancami na tému futbalového štadióna a budem sa snažiť nájsť spoločné rozhodnutie, ako budeme v tejto veci ďalej postupovať. Píšem to aj preto, že zmluva medzi AS Trenčín a Mestom Trenčín sa riadne dodržiava a plní, investorom stavby nie je mesto ale súkromný futbalový klub, ktorého rozhodujúci akcionár a investor pôsobí v tomto meste už osem rokov a dokázal z upadajúceho provinčného klubu vybudovať z vlastných peňazí, rešpektovaný futbalový produkt známy už aj v Európe. Z môjho pohľadu bolo či už zo strany generálneho manažéra  futbalového klubu a následne zo strany viceprimátora mesta vysvetlené do podrobnosti všetko,ohľadom súčasných administratívnych procesov. Ak to však bude potrebné ešte raz zopakovať, tak nedbám, ale budem sa chcieť na spoločnom postupe dohodnúť so všetkými poslancami, ktorí budú mať o to záujem. Pre mňa je podstatné to, že mnohé problémy okolo futbalového a hokejového štadióna sa už vyriešili a ďalšie sa riešia a výsledok bude taký, ako očakáva verejnosť. Trenčín bude mať nový futbalový štadión a postupne vylepšovaný hokejový štadión.

Prosím, dovoľte mi Vám ešte zdvorilo pripomenúť, že otázky rekonštrukcie futbalového a hokejového štadióna, rovnako tak športovej haly ako aj rekonštrukcie Mierového námestia, výstavby podchodu pod Chynoranskú trať, úpravy hradného brala, križovatky pod mostom, príprava dokumentov tvoriacich budúcnosť  Centrálnej mestskej zóny a ďalšie podobné akcie sú a budú vždy z mojej pozície vnímané ako celomestské témy bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti sa nachádzajú. Aj z tohto dôvodu sú pre mňa pri týchto témach vždy dôležité a smerodajné rokovania a hlasovania v mestskom parlamente.

S pozdravom

Richard Rybníček

10.08.2016

Asi každý videl túto francúzsku dobrodružnú komédiu z roku 2003. V hlavnej úlohe excelovali Gérard Depardieu (Ruby) a Jean Reno (Kentán). 

Ruby - bankový lupič individualista a tlčhuba Kentán sa zhodou náhod stretli pri lúpeži v banke a vytvorili absurdnú filmovú dvojicu.

Ono vlastne nie je ani tak dôležitý obsah filmu,  ako jeho názov  -  DRŽ HUBU! 

V poslednom období som tiež videl jednu komédiu.  Ono to vlastne nie je komédia,  ale realita a pre TRENČANOV nie hocijaká.  Jej aktéri sedia v Mestskom zastupiteľstve v Trenčíne (MsZ).  Zasadnutia MsZ vedie primátor mesta Mgr. Richard Rybníček.   

V júli tohto roku poslanci podporili STRATEGICKÝ návrh primátora Rybníčka a schválili VZN o parkovaní v meste.  Na návrh poslanca Petríka a podporovateľa tohto projektu,  bola diskusia predčasne ukončená.  Týmto bolo znemožnené niektorým poslancom vyjadriť sa k tomuto pre TRENČANOV zásadnému návrhu.  Je to v súlade s rokovacím poriadkom?  Áno je,  ale podľa mňa pri strategickom projekte nie so zdravým rozumom.

Minulý týždeň poslanci podporili ďalší STRATEGICKÝ návrh primátora Rybníčka a odobrili začatie procesu realizácie  „Rekonštrukcie Mierového námestia v Trenčíne“  –   zatiaľ len výber dodávateľa stavby.  Na návrh poslanca Kanabu a podporovateľa tohto projektu,  bola diskusia opätovne predčasne ukončená.  Je to v súlade s rokovacím poriadkom?  Áno je,  ...........

A ešte jeden STRATEGICKÝ projekt :

Minulý rok MsZ,  vrátane mňa,  podporilo STRATEGICKÝ návrh primátora Rybníčka a schválilo projekt Rekonštrukcie futbalového štadióna s termínom začatia výstavby na jar 2016 a ukončením na jeseň 2017.  So stavbou štadióna sa doteraz ešte nezačalo.  Dokonca nie je vydané ani územné rozhodnutie.  Niektorí kolegovia poslanci na zasadnutí MsZ pod vedením primátora Rybníčka v júni,  v júli a do tretice aj v auguste odmietli o tomto projekte diskusiu.  Niečo také,ako DRŽ HUBU!

Neviem ako Vy,  ale ja ako poslanec sa budem pýtať ďalej.  Predpokladám,  že mi bude aj osobne povedané DRŽ HUBU!   Je pravdepodobné,  že voči mojej osobe budú vedené nejaké útoky. Oni vlastne už aj začali,  ale to je zatiaľ o inom.    

A ako ste na tom Vy  TRENČANIA?

Pýtajte sa,  Vám si Rybníček a spol. nedovolí povedať DRŽ HUBU!

Či?   

. . . . . . . . .

10.07.2016

Futbalový štadión v Trenčíne - ako ďalej?

Vážené kolegyne a kolegovia,

aj v tento Pohodový čas pre Trenčín  (cháp posledný deň festivalu Pohoda)  si pokladám za svoju povinnosť obrátiť sa na Vás s jednou pracovnou,  ale hlavne pre všetkých TRENČANOV dôležitou témou.

Presne pred rokom (2.7.2015) devätnásti z nás podporili projekt výstavby futbalového štadióna.  Primátor Rybníček ho predložil ako STRATREGICKÝ projekt pre naše mesto.  Plne s tým súhlasím.  Prezentoval aj termín výstavby :  jar 2016 – jeseň 2017.

Termín začatia sa už zmeškal,  čo ma mrzí.  Za ešte väčšiu škodu pre TRENČANOV pokladám však to,  že nereálny je aj predpokladaný termín dokončenia.    

V stredu (6.7.) som na rokovanie zastupiteľstva pripravil materiál k štadiónu.  Už po druhýkrát niektorí z Vás odmietli zaradenie takéhoto riadneho bodu na naše rokovanie.  Cieľom materiálu bolo najmä získať základné informácie týkajúce sa súčasného stavu.

Deklarované termíny nebudú dodržané.  Je preto mojou psou povinnosťou, aby som sa v mene TRENČANOV pýtal.  Toto mi však aj pričinením niektorých z Vás nebolo umožnené.

Povoľovací proces je momentálne v štádiu územného konania, ktoré je PRERUŠENÉ (prerusenie-UK-futbalovy-stadion-Trencin).  Celý proces riadi Mesto Trenčín.  Z podkladov,  ktoré mám k dispozícii vyplýva,  že poslanci a verejnosť nie sú pravdivo informovaní o povoľovacom procese,  teda aj o stave výstavby.

Prezentovaný dôvod  (posúdenie z oblasti životného prostredia – viď prvá veta na druhej strane rozhodnutia Mesta)  na prerušenie územného konania pominul už 22.4.2015 (Rozhodnutie-OU-TN).  Ešte väčší problém je podľa mňa to,  že Mesto Trenčín koná ako nepríslušný stavebný úrad  (pozri § 119 ods. 3 stavebného zákona). (Oznam_MVaRR-SR_k_aplikacii_par_119_ods_3_stav_zakona)   Tento nezákonný postup bude mať za následok zastavenia konania.  Celý proces musí začať úplne od začiatku.  Opakujem, od začiatku.

TRENČANIA si zaslúžia nový štadión.  Zaslúžia si to všetci, čo sa pohybujú okolo futbalu.  Rodičia malých futbalistov majú právo vedieť,  ako to bude a kde budú trénovať.  Obyvatelia Sihote majú právo vedieť,  dokedy bude v tejto časti prebiehať intenzívna stavebná činnosť,  ktorá sa začala už rekonštrukciou železnice.  Podnikatelia to majú právo vedieť tiež – oni totiž nielen podnikajú,  ale aj zamestnávajú. 

Takže Vážené kolegyne a kolegovia !
Ako ďalej?

Ja som nemal umožnené pýtať sa,  tak sa pýtajte VY.  Ponúkam Vám otázky,  na ktoré treba hľadať odpovede : 

1.  Je pravda,  že Mesto Trenčín v územnom konaní koná v rozpore so zákonom ako nepríslušný stavebný úrad?

2.  Je pravda,  že ak Mesto Trenčín koná nezákonne,  celý povoľovací proces sa vráti na začiatok územného konania?

3.  Je pravda,  že rozhodnutie Mesta Trenčín o prerušení územného konania zo dňa 22.4.2016 nemalo byť ani vydané, lebo deklarovaný dôvod prerušenia pominul v deň jehovydania?

Keď budete vedieť odpovede,  tak ich prosím dajte na vedomie všetkým TRENČANOM.

Na záver :

Proces vydania stavebného povolenia na stavbu futbalového štadióna nie je ani tam, kde bol v júli minulý rok, lebo je o niekoľko procesných rozhodnutí späť.

Aj preto sa treba pýtať, lebo je ohrozený STRATEGICKÝ PROJEKT pre Trenčín.

Z môjho profesného hľadiska nereagovať na vzniknutý stav si neviem ani predstaviť.

Viac TU :     micega.sk/co

01.07.2016

Budúci týždeň v stredu (6.7.2016) sa má rozhodnúť o parkovaní v Trenčíne. Dostávam otázky, na ktoré sa mi nielen ťažko odpovedá, ale aj reaguje. Existuje veľa tém, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Skúsim teda vybrať túto : domáce (cháp trenčianske) podnikateľské prostredie.

Oprávnenej kritike je vystavený život centra nášho mesta. Vyľudňuje sa a s tým je spojený presun spoločenského života do obchodných stredísk v okrajových častiach mesta. Obchody, reštaurácie, kaviarne, jednoducho prevádzky v centre mesta sa s týmto trendom musia vysporiadať po svojom. Zložitá téma, ktorej riešenie je mimo dosah mandátu poslanca MsZ. Ale predsa. 

Tento trend je tu už niekoľko rokov. Každá prevádzka bojuje o zákazníka a je len evidentné, že aj toho motorizovaného. Opakujem, motorizovaného.

Na operatívne pracovné stretnutie ideme na benzínku, na rýchlu kávu tiež, na obed do obchoďákov a rôznych rýchloobčerstvovní. Skôr než takéto správanie skritizujeme, zamyslime sa nad jednou vecou. Sme za to zodpovední len my? Domnievam sa, že nie. Určite za to môže aj prostredie, v ktorom žijeme. 

Máme to tu.

Pracovne to volám „Od Lídla po Lidl“. Návrh primátora Rybníčka počíta s regulovaním parkovania od predajne Lidl na Sihoti na Hodžovej ulici po predajňu Lidl pod Juhom, konkrétne po Bezručovu ulicu. 

Stará Sihoť. Po spoplatnení si tu bez parkovného už obed nedáme. Na Rázusovej bez parkovného nekúpime kvety, lieky, noviny ani potraviny. Tých čo idú na zimák  či futbal sa to dotkne tiež. Neobíde to Magnus, Rozkvet, Čarodeja ani MG ring u Gáboríka a iné.

Ešte viac prevádzok je na Dolnom meste, teda od Kerama smerom dole. Zavedenie parkovného tu pocítia tí z nás, ktorí podnikajú resp. sú zamestnaní v niektorej z prevádzok ako Perla, Družba, Smažienka, bývalá Delta, u Tuláka a inde.    

Väčšina motorizovaných zákazníkov pôjde radšej tam, kde sa bez problémov a bez obmedzení dostane autom. Každá prevádzka si musí prehodnotiť sama, koľko zákazníkov je motorizovaných. Určite z nich niečo ubudne. V tomto prípade to nebude z dôvodu interného, teda zhoršením vlastných služieb, ale z dôvodu externého – mesto zavedením parkovného priamo ovplyvní ďalšie vyľudňovanie centra mesta, ktoré máme my Trenčania tak radi.

Koho?

Predsa svojich poslancov.

Mňa nie, ja aj z uvedených dôvodov budem hlasovať proti tomuto návrhu.

24.05.2016

TPS,a.s. ako prevádzkovateľ

Prevádzkovateľ parkovísk predpokladá výnosy vo výške od 700 000,- eur do 1 100 000,-eur/rok (priemer 900 000,-).  Z toho zaplatí Mestu nájom za parkoviská vo výške 130 000,- eur.  Zostáva mu teda 770 000,- eur/rok na jeho činnosť (réžiu) a ďalší rozvoj, teda aj investície do parkovania.

Ten trištvrte milión eur sú peniaze vybrané od obyvateľov mesta a jeho návštevníkov.  TPS a.s. je obchodnou akciovou spoločnosťou, teda o ich použití rozhoduje predstavenstvo tejto spoločnosti zložené z 3 ľudí (momentálne ide o prednostu mestského úradu, pracovníka úradu a externú osobu).  Predstavenstvo podlieha valnému zhromaždeniu akcionárov.  V tomto čase je jediným akcionárom Mesto Trenčín, čím de jure predstavenstvo podlieha primátorovi mesta ako štatutárovi mesta zo zákona.  Mestské zastupiteľstvo nemá žiadny právny dosah na riadenie TPS, a.s., opakujem žiadny.

Rozpočet obce

Mestské/Obecné zastupiteľstvo je kolektívny orgán zložený z poslancov, ktorému je vyhradené rozhodovať o základných otázkach života obce. Má na to zákonný nástroj, ktorým je schvaľovanie rozpočtu obce a jeho zmien. Toto oprávnenie prináleží v prvom rade a výlučne obecnému zastupiteľstvu, ktoré sa na ňom uznáša svojou väčšinou pri hlasovaní.

Obecné zastupiteľstvo môže preniesť časť svojej kompetencie na starostu a určiť, že v ním vymedzenom rozsahu je oprávnený na vykonávanie zmien rozpočtu aj on.  Trenčiansky primátor má a aj využíva práve takéto oprávnenie.  Mestské zastupiteľstvo sa na tom uznieslo, pretože je to praktické. 

Vo voľbách v roku 2014 mi dali ľudia dôveru, z čoho plynú nielen moje povinnosti, ale aj moje kompetencie - rozumej zodpovednosť.  Jednou z kompetencií je spolurozhodovanie o rozpočte Mesta Trenčín.  Do volieb som išiel s tým, že o základných otázkach života obce budem rozhodovať nezávisle, sám a najmä priamo. 

Tu je môj problém č. I.
Rozpočet

V roku 2016 Mesto Trenčín počíta v rozpočte s kapitálovými výdavkami v sume do 6,3 milióna eur.  Pre dopravu sú vyčlenené takmer 3 milióny eur, z toho na samotnú realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia (tzv.investície) iba necelých 1,4 milióna eur. (V apríli sme pridali ešte milión z hospodárskeho výsledku).

Z toho vyplýva, že dvadsaťpäť Trenčanmi zvolených poslancov pôvodne hlasovaním prerozdelilo sumu 1,4 milióna eur na výstavbu dopravných stavieb v roku 2016.  Trojčlenné predstavenstvo parkovacej spoločnosti, bez akéhokoľvek priameho mandátu od občanov, má rozhodovať o cca 770 000,- eur/rok vybraných na parkovnom.  Táto suma predstavuje 55% objemu toho, o čom rozhodujú a teda i voličom zodpovedajú poslanci!

Tu je môj problém č. II.
Zodpovednosť

Ak schválime parkovanie tak, že peniaze z neho budú tiecť do obchodnej parkovacej spoločnosti, tak svojím spôsobom sa poslanci zbavujú svojej kompetencie = zodpovednosti. Inými slovami sami sebe znemožnia rozhodovať o verejných financiách.  Vybrané peniaze za parkovanie sú verejné financie, o ktorých by mali podľa mňa rozhodovať zvolení zástupcovia občanov a nie úzka skupina ľudí.

Tu je môj problém č. III.
Mandát

Do volieb som šiel s tým, že svoj mandát od Trenčanov budem vykonávať priamo.  Môj názor nemusí byť názor väčšiny.  Legitímne môžem byť ostatnými poslancami prehlasovaný, ale nemôžem byť úplne mimo rozhodovania.

Riadenie a teda i financovanie obchodnej parkovacej spoločnosti je mimo mojich kompetencií.  Ostatní kolegovia poslanci nie sú na tom o nič lepšie. Dozorná rada, v ktorej sú 6 poslanci, kontroluje len zákonnosť postupov predstavenstva a pod., ale neurčuje smerovanie finančných tokov, dôležitosť a priority investovania a pod.

Mám hlasovať za riešenie parkovania prostredníctvom obchodnej spoločnosti a iba túto nechať rozhodovať o nakladaní s verejnými financiami z vybratého parkovania?

Mám takto de facto presunúť svoje kompetencie = zodpovednosť rozhodovania o základných otázkach života obce v tak strategickej oblasti ako je doprava?

Volili ma ľudia na to, aby som sa zbavoval svojich kompetencií?
 

Tak na toto mandát nemám! 

03.05.2016

Ceny pôjdu dole?!

Myslím si, že určite áno. Primátor mesta dobre vie, že plusové body a priazeň Trenčanov sa dá získať iba jedným gestom, znížením navrhovaných cien. Aj preto sa domnievam, že sa tak stane a ostatné zostane v návrhu parkovania zachované. Teda, ak .....    

Pokúsim sa uviesť niektoré fakty a spresniť moje postoje, aj keď je to ťažká téma na vysvetľovanie.

Takže malá chronológia. 

Dňa 26. apríla 2016 bol v športovej hale na Sihoti prezentovaný nový návrh systému parkovania pre mesto Trenčín. Zúčastnil som sa ho a bolo to pre mňa poučné. Prítomní občania najviac pripomienkovali ceny za parkovacie karty rezidenta (obyvateľa mesta), karty pre živnostníkov, počet kariet na byt a pod. Jednoducho ceny za parkovné. Počet parkovacích miest bol tiež na pretrase.  

V diskusii absentovala jedna, podľa mňa veľmi zásadná a legitímna téma. Správa a údržba ciest, resp. investovanie vybraných finančných prostriedkov.

Prevádzku parkovacích miest na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií vo vlastníctve mesta Trenčín bude podľa návrhu zabezpečovať právnická osoba – Trenčianska parkovacia spoločnosť, a.s., (ďalej len „Prevádzkovateľ“).

Financovanie.

Podľa predloženého návrhu je výnos (príjem) z úhrad z parkovného príjmom Prevádzkovateľa. Ten vyberá parkovné vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Prevádzkovateľ bude platiť Mestu Trenčín odplatu (nájom) 2,00 eur/m² z prenajatej plochy na parkovanie za kalendárny rok. Podľa aktuálneho návrhu si Prevádzkovateľ prenajme plochu o výmere cca 65 000 m².  

Mesto Trenčín bude mať príjem z nájmu vo výške 130 000 eur. Takúto sumu zaplatí Prevádzkovateľ Mestu za parkovacie plochy. Ak sa to aj rozšíri na JUH a SIHOŤ III. a IV. (majú pribudnúť v 2. etape), tak to nebude extrémne viac.    

Prevádzkovateľ predpokladá výnosy za parkovné v sume od 700 000 eur do 1 100 000eur/rok (priemer 900 000 eur/rok). Z tejto sumy by mal byť príjem z parkovacích kariet LEN 100 000 eur/rok.  

Z priemernej sumy 900 000 eur po odpočítaní 130 000 eur (cena za nájom), zostáva prevádzkovateľovi 770 000 eur/rok.Tieto peniaze zostávajú na jeho činnosť (réžiu) a ďalší rozvoj, teda aj investície do parkovania.

Toto sú prosím peniaze, o ktorých už nebudú rozhodovať poslanci, ale Prevádzkovateľ. Verejná kontrola je mimo, minimálne sa znižuje. Všetko bude podľa hesla „V súlade so zákonom.“, alebo „Takto to poslanci schválili hlasovaním“. Akciová spoločnosť sa prosím riadi postupom podľa obchodného zákonníka, teda podniká.    

Pre koláč s veľkosťou okolo 770 000 eur sa oplatí znížiť príjem z parkovacích kariet. Zo sumy 100 000 eur, čo je predpokladaný príjem za karty, nie je problém ísť aj o polovicu dole.

Ovca zostane celá a vlk sýty.

Tak čo, Pôjdu ceny dole?

Predpokladám, že za karty áno, ale treba sa pýtať ďalej.

Riešenie :

V prípade zriadenia príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie by bolo uvedených 770 000 eur priamo príjmom Mesta a nie akciovej spoločnosti, aj keď zatiaľ s majetkovou účasťou mesta. V takom prípade by boli pod priamou kontrolou poslancov.  

29.09.2015

Touto témou som sa zaoberal vo svojom blogu pred viac ako rokom dňa 06.09.2014 (viď nižšie).

„ZPRÁVA Z TISKU :“  NR SR : Minister dopravy stiahol z rokovania nový stavebný zákon . [TASR, 22. septembra 2015 18:34].

Takže sa nám (stavbárom) opäť zadarilo. A je úplne jedno, či sa jedná o pracovníka stavebného úradu alebo žiadateľa o stavebné povolenie alebo stavbára v pravom zmysle slova, teda človeka v reálnej výstavbe.

Ak si niekto myslí, že sa ho to netýka, lebo nie je stavbár, tak sa mýli. 

Stavebné právo je oblasťou práva, s ktorou sa stretávame každý deň bez rozdielu pohlavia, veku, vzdelania, pracovného zamerania a pod. Každá stavba, s ktorou prídeme do styku podlieha jeho posudzovaniu bez toho, aby sme si to uvedomili. Stavbami pritom nie sú len pozemné stavby, t.j. budovy, ale aj inžinierske stavby, ako napr. cesty, chodníky, mosty, vodovody, kanalizácie a pod. Dnes, na začiatku 21. storočia, dennodenne využívame stavby elektronických komunikačných sietí. Jestvujúce stavby sa pri ich užívaní posudzujú, napr. z hľadiska údržby. Z hľadiska bezpečnosti výstavby, dodržania technologického postupu výstavby a použitia stavebných materiálov a pod. sa posudzujú stavby, ktoré sú vo výstavbe. Z rôznych hľadísk sa posudzujú stavby, ktoré sú predmetom prípravy alebo sú len v štádiu zámeru, napr. z hľadiska urbanistického, architektonického alebo statiky. Predmetom archeologického skúmania sú aj stavby, ktoré už dávno neplnia svoj účel. Takéto posúdenia podliehajú právnym predpisom, ktoré spadajú do oblasti stavebníctva a teda aj do sféry stavebného práva.

Najbližšie k schváleniu nového stavebného zákona bolo v roku 2009, keď bol nový zákon na konci legislatívneho procesu ako „tlač 995“ napokon stiahnutý z Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v druhom čítaní. História sa opakuje. Teraz bol stiahnutý dňa 22.9. 2015 ako „tlač 1573“ a opäť v druhom kole. 

 A predsa je to v niečom iné.

V roku 2009 ho stiahol minister Igor Štefanov (SNS), teraz minister Ján Počiatek (Smer-SD). Vtedy vládli tri strany, dnes len jedna. Vtedy sa bolo na koho vyhovoriť a dnes... tiež. „Urobil tak po tom, čo ho kritizovali viacerí opoziční poslanci a predkladali k právnej norme pozmeňujúce návrhy.“   [TERAZ/Ekonomika.sk; 22.09.2015]

Pred rokom, keď som popisoval marazmus okolo návrhu nového stavebného zákona, som skončil takto : „Potešilo Vás to aspoň trochu? Mňa nie a preto v tomto verím vláde jednej strany. Verím jej v tom, že to už konečne dotiahne. Má na čase, lebo už prebieha jej druhý polčas.“

Za rok to dotiahla o ďalšie dve zmeny, na celkovo 34 krát novelizovaný stavebný zákon. Dnes je v NR SR ďalšia novela, „iba“ tridsiata piata. Do NR SR „dorazila“ iba deň po stiahnutí návrhu stavebného zákona, pričom pôjde procesom skráteného legislatívneho konania. Vraj má prísť nejaký nový investor.

Takže ak to zhrniem, tak nás nemusia trápiť „čierne“ stavby, zjednodušovanie povoľovacieho procesu stavieb, zvyšovanie odbornosti pracovníkov stavebných úradov a iné, „nepodstatné“ veci.    

Dnes už v tejto veci neverím ani vláde jednej strany, lebo v tomto volebnom období to nedotiahne. Nový stavebný zákon jednoducho nebude. Času je málo a druhý polčas sa už končí. Pre všetkých je to odkaz, aby zabudli na tie poplašné správy typu „.....rýchlo treba toto, lebo .....“  alebo „......počkaj so stavbou, po novom to bude jednoduchšie.....“ alebo ....... veď to poznáte. 

Apropo :

Všimli ste si prvú vetu pod nadpisom? Môj ročník a tí skôr narodení možno áno. Slovami „ZPRÁVA Z TISKU :“ sa začína jedna skladba Karola Kryla. Jej názov je „Píseň neznámeho vojína“.

A viete ako vlastne začína? Nasledovnou recitáciou : „ZPRÁVA Z TISKU: Obě delegace položily pak věnce na hrob Neznámého vojína." A co nato Neznámý vojín?“

Myslím si, že od minulého týždňa treba položiť kvety aj na Návrh nového stavebného zákona.

Na pripomenutie :

Odkazy na webové stránke súvisiace s Novým stavebným zákonom :

Proces v NR SR v roku 2009, TU :   zakony/zakon - tlač č. 995/2009

Proces v NR SR v roku 2015, TU :   zakony/zakon - tlač č. 1573/2015

TERAZ/Ekonomika.sk; 22.09.2015, TU :   minister-dopravy-stiahol-z-rokovan

Vydavateľstvo Eurostav, TU :   navrh-noveho-stavebneho-zakona-stiahnuty-z-rokovania-parlamentu

SME Ekonomika, 22.09.2015, TU :   pociatek-stiahol-z-rokovania-parlamentu-novy-stavebny-zakon

23.07.2015

Neviem, či je to už klišé, alebo je to realita. Nadpis je dôležitý, ja som však k nemu pridal aj dve interpunkčné znamienka. Asi nikto nebude  so mnou polemizovať o tom, že Trenčín je centrom Stredného Považia. A k tomu určite platí, že je aj mestom na rieke.

Platí to však pre celé mesto?

Myslím, že v ponímaní významu uvedeného nadpisu áno. Naše mesto je jednoznačne historickým sídlom na rieke, teda na Váhu. Trenčín sa dá rozoberať z rôznych uhlov pohľadu a pri posudzovaní rôznych faktorov. Ak sa bavíme o rieke a budem ho posudzovať podľa nej, tak je rozdelený na pravobrežnú a ľavobrežnú časť.

Pravobrežná časť začína od Skalky, pokračuje Zamarovcami, nasleduje „zastavaný“ Trenčín a končí „Pod stavidlami“. Pravý breh Váhu a jeho brehová čiara je v dotyku s mestom a jeho obyvateľmi. V tejto časti mesta je rôznorodosť využitia Váhu na voľnočasové aktivity široká. Najlepšie je to vidieť v časti pri Zamarovciach. Aj z uvedeného možno konštatovať, že pravý breh Váhu v Trenčíne nie je ničím zásadným „odrezaný“ od ľudí.

Možno ako perličku by som uviedol, že pri Skalke nad Váhom je najstaršie pútnické miesto na Slovensku – Skalka. Táto spolu s Kostolom sv. Svorada a Beňadika a Kláštorom vo Veľkej Skalke, aj keď sa to nezdá, územne patrí do Trenčína. Konkrétne do katastra Opatovej, teda aj do mestskej časti SEVER. Jednoducho ak pôjdete na Skalku, tak budete v Trenčíne, aj keď je predelený Zamarovcami.

foto : súčasný stav, pohľad od Clementisovej ulice

foto : navrhovaná lávka , pohľad od Clementisovej ulice

Ľavobrežná časť Trenčína začína Opatovou a končí tak isto „Pod stavidlami“. V čom je však oproti pravému brehu rozdiel? Myslím, že určite v prístupe k Váhu, k vode, teda jednoducho k jeho brehu. SEVER, ako najväčšia mestská časť Trenčína, nemá možnosť plnohodnotného využitia Váhu na rôzne voľnočasové aktivity.

Od Opatovej až po most na Ostrov zo Sihote je breh Váhu od mesta a najmä od ľudí „oddelený“ Nosickým kanálom. Na Starej Sihoti sa tento kanál síce javí ako prírodný vodný tok, ale už nad hydrocentrálou za "Zimákom" smerom proti prúdu, je to obyčajná plavebná komora. Komora (kanál), ktorá je od Sihote II., III. a IV., Kubrej a Opatovej oddelená ďalším, prakticky nevyužiteľným vodným tokom - potokom Teplička. Breh Tepličky je na akékoľvek voľnočasové aktivity ľudí nevyužiteľný.

Takže, ak to zhrniem, natískajú sa mi otázky. Má najväčšia mestská časť Trenčína, časť SEVER, prístup k samotnému Váhu? K jeho brehu? Odpovedám si, že áno. Má, ale iba cez teraz rekonštruovaný most na Ostrov a cez málo využívaný Opatovský most cez  kanál. Medzi týmito dvoma mostami je celá, opakujem, celá ľavobrežná časť najväčšej mestskej časti Trenčína. Vzdialenosť medzi mostami je približne 4800 m.

Priestor medzi kanálom a Váhom je prakticky nevyužívaný. Je to miesto, kde je priestor na kúpanie, rekreačný beh, prechádzky, rybárčenie, cyklistiku a pod. Premostením Tepličky a kanálu v časti Sihoť IV. by sa dalo dostať k ľavému brehu Váhu Pod Skalku. Ako chalanisko si pamätám, že sme sa tam kúpavali. Vraveli sme, že sa ideme kúpať na Skalku „Pod prúdy“. Toto premostenie lávkou je moja vízia.

Myslím, že vízie sú na to, aby sa plnili. Keď nie všetky a v plnom rozsahu, tak aspoň čiastočne. Určite by sa mali napĺňať tie, ktoré súzmysluplné. Ak je víziou, že preklenutím Tepličky a kanálu sa otvorí medzipriestor medzi Váhom a kanálom pre voľnočasové aktivity ľudí, tak poďme do toho.

Prečo som vlastne uviedol, že vízie možno plniť aspoň čiastočne? Z jednoduchého dôvodu. V tomto prípade by postačilo vybudovať aspoň lávkou pre peších a cyklistov. To ďalšie, teda zmysluplné využitie nového voľného priestoru je už v rukách ľudí. Nech s touto možnosťou každý naloží, ako uzná za vhodné. Tu sa moje vízie už končia.

Dovolím si ešte dodať, že „presunutím“ časti ľudí do uvedeného medzipriestoru k Váhu za kanál sa čiastočne uvoľní, už aj tak nadmerne využívaná, asfaltová plocha hrádze na Sihoti. Po viac ako 25 rokoch sa tento rok podarila jej prvá väčšia oprava. Vybudovanie lávky by bolo ďalším darčekom pre všetkých, kto ju využíva.  

Trenčín – mesto na rieke ?!

Platí to však pre celé mesto?

Jednoduchá stavebná konštrukcia v podobe lávky pre cyklistov a peších nad Tepličkou a Nosickým kanálom napomôže tomu, že z nadpisu odoberiem otáznik.

PS :

V slovenčine som nikdy nevynikal, ale bez otáznika to bude pod+a mňa zrozumiteľnejšie. Bude to konštatovanie, možno klišé, ale určite pravdivé : TRENČÍN - MESTO NA RIEKE!

Na záver :

Musím dodať, že všetci 7 prítomní poslanci za mestskú časť SEVER na svojom júlovom zasadnutí Výboru mestskej časti SEVER hlasovaním odsúhlasili vybudovanie lávky pre peších a cyklistov cez potok Teplička a Nosický kanál s vyústením do priestoru medzi Váhom a kanálom v časti „Prúdy“pod Skalkou.

Zároveň odsúhlasili, aby sa zabezpečili potrebné vstupné podklady (štúdie a pod.)na zahájenie celého procesu jej zhotovenia a jej zaradenie ako položky – prvku v kapitálovom rozpočte Mesta Trenčín.

Aj týmto ďakujem za podporu tejto myšlienky.

foto : návrhy lávky, posledné 2 fotografie sú alternatívne varianty, ak by sa musela lávka zhotoviť tak, aby bola možnosť jej podplávania loďou

02.06.2015

Dá sa s tým súhlasiť?

Je to taký používaný slogan alebo životná skúsenosť, možno klišé, ale pre mňa jedna z viacerých filozofií, podľa ktorej sa snažím konať. Osobne sa domnievam, že čo človek hľadá, zväčša aj nájde.  Podľa mňa všetko závisí len na tom, čo hľadá alebo ak to nie je materiálne, tak aký si dá cieľ. Skúsim uviesť jedno moje potvrdenie z posledných dní.

V roku 2014 som sa zúčastňoval každého zasadnutia poslancov za našu Mestskú časť SEVER. Samozrejme nielen ako pozorovateľ, ale aj ako občan s konkrétnymi pripomienkami. Z mojej profesionálnej praxe či už stavebnej ale aj vo verejnej správe, som sa vždy snažil priniesť na stôl nejaké konštruktívne pripomienky, resp. požiadavky.

Myslím, že konštruktívnou a oprávnenou bola aj požiadavka na opravu prístupovej cesty k bytovému domu na Žilinskej ulici č. 9, hneď za OD Radegast. Bolo to presne 9. apríla 2014 na zasadnutí VMČ v Opatovej. Samozrejme, dostal som aj odpoveď, ktorá ma síce prekvapila, ale bola legitímna. Zároveň ma však neuspokojila.

Takže odpoveď znela asi nasledovne : Táto cesta nie je v majetku mesta, teda mesto nemôže vykonať na nej opravu. Túto skutočnosť som bral ako fakt, s ktorým nemôžem nič robiť. Až, ..... prišiel 15. november 2014 a s ním spojené komunálne voľby. Na tejto ceste, teda prístupe sa z hľadiska právneho nezmenilo nič. Stále sa nejedná o majetok mesta, ale zmenili sa moje možnosti.

Nezabudol som na to, že som chcel opraviť túto cestu. Po voľbách som začal robiť kroky k tomu, aby sa aspoň čiastočne opravila. Výsledok sa dostavil. Dnes je ako tak opravených približné 50 m² tejto cesty. Nie výtlkov, ale doslovne  jám, ktoré už hraničili so stavom, ktorému nebudem na tomto mieste dávať ani meno.

Takže z mojej strany sa podarilo zabezpečiť možno maličkosť. Pre obyvateľov bytovky na Žilinskej 9 to však asi maličkosť nie je. Vychádza mi z toho, že aj Z MALIČKOSTÍ SA SKLADAJÚ VEĽKÉ VECI, aj z takýchto.

Dá sa s tým súhlasiť?

Myslím že áno.

PS : Človek nie je a ani nemôže byť na všetko sám. Aj v tomto prípade som sa spoľahol na pomoc kolegov. Týmto ďakujem najmä kolegovi poslancovi Miloslavovi BACOVI, ale aj  viceprimátorovi Jánovi FORGÁČOVI a poslancovi Ladislavovi MATEJKOVI. Poďakovanie patrí aj zhotoviteľovi kruháču pri Radegaste za bezplatnú opravu. Ak som niekoho opomenul, tak sa ospravedlňujem.

ZÁVER : Nie je tam ešte zlý mestský chodník s vjazdom?

máj / 2015

jún / 2015

24.03.2015

Ja sa zajtrajšieho divadla nezúčastním.

Generácie Trenčanov si želali postaviť cez rieku Váh most. Prvýkrát sa spomína vyberanie mostného mokrého mýta na našom území v roku 1271 v súpise majetkov Nitrianskej kapituly.  V histórii Trenčína sa mosty spomínajú pri rôznych spojeniach, ako napr. nové, poškodené, opravené, drevené a pod. Od 19. storočia aj v spojení so železničným mostom.

Naša súčasná generácia je v niečom výnimočná. Nie každý mal totiž tú možnosť byť pri tom, keď sa prianie o novom moste aj naplní. My však môžeme byť pri tom až dvakrát, keď sa dokončí aj železničný most, o čom nepochybujem.  

Prianie sa stáva realitou a zajtra sa slávnostne otvorí nový cestný most cez rieku Váh. Na tento okamih som sa tešil. Úprimne povedané TEŠIL. Nikomu nechcem kaziť jeho eufóriu zo zajtrajšieho dňa, ale u mňa osobne zostáva zajtrajšie očakávanie v minulom čase.

Nie, že by som sa netešil z toho, že máme nový cestný most, ale neteším sa na jeho slávnostné otvorenie a to je rozdiel. Slávnostné otvorenie má byť za prítomnosti premiéra vlády SR. Tej vlády, ktorá má zajtra v Trenčíne výjazdové rokovanie. Otvorenie mostu a rokovanie vlády je zámerne načasované na jeden deň. 

Doterajšie výjazdové rokovania súčasnej vlády boli vždy za účasti primátora alebo starostu hosťujúceho mesta. Primátor Richard Rybníček na rokovanie vlády pozvaný nie je. Aj keď Mesto Trenčín nie je hostiteľom zajtrajšieho rokovania vlády, nakoľko úlohu hostiteľa prevzal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška (Smer-SD), pokladám to za výsmech Trenčanov.

K 1. augustu 2014 malo mesto Trenčín 55 419 obyvateľov. Nakoľko máme zastupiteľskú demokraciu predpokladám, že primátor mesta je zástupca všetkých jeho obyvateľov, teda aj mňa. Obdobne je tomu tak aj pri predsedovi vlády Slovenskej republiky. Je zástupcom všetkých obyvateľov Slovenska, teda aj mňa.

Dovolím si odcitovať výňatok z dnešných elektronických Hospodárskych novín, denník, 24.03.2015, článok s názvom Vláda zasadne v Trenčíne. Fico Rybníčka nepozval a mestu nedá ani euro :  „Vláda prinesie do Trenčianskeho kraja finančnú pomoc vo výške 2,2 milióna eur, z ktorej polovicu získa Trenčiansky samosprávny kraj. Dotácie sa ujdú aj 39 obciam a desiatim mestám v kraji. Trenčín nemá dostať ani euro.“

Ja sa zajtrajšieho slávnostného otvorenia nového cestného mostu NEZÚČASTNÍM, napriek tomu, že som sa na tento deň tešil. Jeho výstavbu som priebežne sledoval a som rád, že sa toto stavebné dielo dokončilo. Môj názor nikomu nevnucujem.

MOSTY MAJÚ SPÁJAŤ A NIE NAOPAK.

Zajtrajšie slávnostné otvorenie mosta síce spojí dva brehy Váhu, ale to čo je s tým spojené, podľa mňa rozdelí niektorých Trenčanov.  Ja som sa už zaradil. Nezúčastním sa divadla.

19.03.2015

Malo byť natrvalo alebo len dočasne?  

Dňa 18.3.2015 bola mimo iného predmetom rokovania MsZ v Trenčíne zmena funkčného využitia pozemku v lokalite futbalového ihriska v Trenčianskych Biskupiciach – sídlisko Noviny. Táto téma bola predmetom viacerých debát, ktoré sa podľa mňa nie vždy uberali k vecným argumentom.

Rozhodol som sa preto aj touto formou zaujať iba dve jednoduché stanoviská. Jedno vo forme môjho osobného názoru a druhé faktografické, ponechané bez komentára.   

Osobne si myslím, že obecné/mestské zastupiteľstvo má dve základné právomoci, ktoré sú mu vyhradené a osobité. Ak vynechám rozhodovanie o majetku obce/mesta, tak tou prvou je schvaľovanie rozpočtu a druhou schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Zmena funkčného využitia pozemku v lokalite futbalového ihriska v Trenčianskych Biskupiciach sa týkala tej druhej kompetencie, pričom sa nedá v žiadnom prípade oddeliť aj od hospodárneho nakladania s majetkom mesta.  

Je všeobecne známe, že na uvedenej ploche sa už v súčasnosti futbal nehrá a podľa vyjadrenia terajšieho vlastníka ani hrať nebude. Nebude, lebo to nechce. V demokratickom systéme sa o svojom majetku rozhoduje slobodne. Podľa Ústavy SR je vlastníctvo nedotknuteľné  a treba ho rešpektovať. (prikladám foto z 02/2015)

Mimo všetkých názorov, ktoré na danú tému už zazneli, musím uviesť, že mojou osobnou zodpovednosťou je aj to, aby Mesto Trenčín nakladalo so svojim majetkom hospodárne. Je to majetok obyvateľov mesta. Zazneli hlasy v tom zmysle, aby mesto tento pozemok odkúpilo. Takže ak by ho malo odkúpiť, tak podľa mňa len z dvoch dôvodov. Pre výstavbu, napr. bytov alebo na doterajší účel, teda na hranie futbalu.

Tak teda ten prvý dôvod. Terajší vlastník by bol sám proti sebe, keby pozemok predal pod trhovú cenu. Prečo by to mal vlastne robiť? Je účelné, aby Mesto Trenčín odkupovalo pozemok na výstavbu, napr. bytových domov za komerčnú cenu? Jeho úlohou v tejto oblasti nie je samotná výstavba, ale vytváranie podmienok pre výstavbu. Zakúpenie tohto pozemku na tento účel za komerčnú cenu by bolo nehospodárne, až hraničiace s mrhaním peňazí. Prečo? Každé letisko má svoj nalietavací koridor (kužeľ). Je to presne určená plocha, ktorá slúži na bezpečné priblíženie lietadiel pred pristátím. V tomto koridore sa nemôžu stavať výškové budovy z dôvodu možnej kolízie lietadiel. Uvedený pozemok je v tomto kužele. Stavať nízkopodlažné (nie výškové) obytné budovy na komerčne kúpenom pozemku by bolo mrhaním peňazí obyvateľov mesta. To si môže dovoliť len súkromný investor a nie samospráva.

A čo druhý dôvod?  Zakúpenie pozemku by podľa mňa aj v tomto prípade bolo mrhaním peňazí. Taktiež tu platí, že by sa musel kúpiť za komerčnú cenu. Bola by to dobrá investícia? Podľa mňa nebola, lebo táto plocha by nikdy nemohla byť futbalovým ihriskom, ktoré by malo potenciál ďalšieho rozvoja a kvalitného a plnohodnotného využitia. Plnohodnotným teraz myslím, celoročným a celodenným. Pokiaľ bude v blízkosti letisko, nikdy by sa nemohlo postaviť umelé osvetlenie. Bolo by totižto prekážkou pre letisko. Investovať verejné peniaze do niečoho, čo do budúcna nemá potenciál rozvoja asi nie je dobrá investícia. Experimentovanie v tomto prípade nie je na mieste.

Ak som vyššie uviedol svoju úvahu, tak doplním ešte fakty, ktoré nechám bez komentára. Podľa zverejnených údajov MsNV v Trenčíne v roku 1974 bezodplatne daroval pozemok pod futbalovým ihriskom Telovýchovnej jednote Letecké opravovne Trenčín. Sídlisko Noviny sa začalo stavať v 70. rokoch 20.storočia a prví usadlíci tu bývali od roku 1975. Smerný územný plán Mesta Trenčín z roku 1974 počítal s tým,že uvedený pozemok aj s okolím bude zastavaný a nebude sa ďalej užívať ako športová plocha. (na snímke označené zelenými šípkami) Sídlisko Noviny tu počítalo so svojím ďalším rozvojom, ktorý je limitovaný z jednej strany želez nicou a z druhej Váhom, teda hrádzou.

 Malo byť natrvalo alebo len dočasne?  

Každý si môže odpovedať sám.

03.03.2015

TAKŽE O ČOM, PREČO A AKO TÁTO NOVÁ KOMISIA?

Nie som si istý, či si každý vie na tieto otázky odpovedať.

Po voľbách som zvažoval, v čom môže byť môj hlavný prínos pre naše mesto pri riešení problémov spojených s výstavbou Modernizácie železničnej trate (MŽT). Problémy rôznej povahy, ktoré každý z nás vidí už takmer druhý rok, pokladám z môjho pohľadu za veľmi dôležité. Som poslancom mestského zastupiteľstva, preto som navrhol zriadenie dočasnej komisie s názvom Komisia pre dohľad nad ukončením výstavby Modernizácie železničnej trate v meste Trenčín.  

Čo ma viedlo k tomu, že som navrhol zriadiť takúto komisiu?

Myslím, že sa nebudem mýliť ak poviem, že takmer každý je nespokojný s výstavbou MŽT. Povedané jedným slovom, je to NESPOKOJNOSŤ, čo ma k tomu viedla. Vzniknutý stav nie je dobrý.

Čo na to poslanci?

Poslanci už nechcú na skutkový a negatívny stav výstavby iba poukazovať. Zriadením, teda inštitucionalizovaním komisie, nielen DEKLARUJÚ, ALE HLAVNE PREUKAZUJÚ záujem riešiť negatívne vplyvy výstavby na mesto. Všetci prítomní poslanci vrátane dvoch kolegýň (spolu nás bolo 23) sme v stredu 25. februára 2015 schválili môj návrh na zriadenie dočasnej komisie s uvedeným názvom. Mojím kolegom aj touto formou za to ďakujem. Pevne verím, že sme sa rozhodli správne, a že sa nám podarí naplniť jej hlavnú úlohu.

Čo bude úlohou komisie?

Jej úloha je veľmi jednoduchá. RIEŠIŤ NEGATÍVNE VPLYVY VÝSTAVBY NA OBYVATEĽOV A NÁVŠTEVNÍKOV MESTA TRENČÍN. Jej úlohou bude pomôcť identifikovať nedostatky so stavbou a pripraviť pre Mesto podklady ku kolaudácii. Pracovník Mesta bude mať tak lepšiu možnosť pri kolaudácii obhajovať záujmy Mesta, ale aj jeho obyvateľov. Ak sa nám podarí „zachytiť“ aspoň niektoré stavebnotechnické nedorobky a nedostatky a následne ich odstrániť na náklady ŽSR, tak táto komisia bude mať svoj význam.

Komisia si nedáva za cieľ skrátiť termín výstavby, požadovať nejaké zmeny stavby alebo niečo obdobné.  Nemôže riešiť ani stavebnotechnické požiadavky na stavbu. Nie, na to sú iné inštitúcie. Nie je stavebným úradom, ani špeciálnym stavebným úradom ani orgánom štátneho stavebného dohľadu.    

Kedy sa to všetko začalo?

Všetko sa to začalo dňa 24.11.2005, kedy Mesto Trenčín vydalo územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby (právoplatné dňa 27.12.2005). Tu sa zadali základné podmienky pre dnešnú výstavbu. To čo nasledovalo potom, bola už iba kryštalizácia začatého procesu.

Dnes sa skoro všade stretávam s názorom, že Mesto malo vtedy dôsledne uplatniť svoje pripomienky a následne aj ustrážiť samotný proces kryštalizácie, teda aj proces projektovania. ÁNO, MALO. Popri všetkých nových, ale aj výstavbou dotknutých cestách malo požadovať vybudovať chodníky, osvetlenie, prechody pre chodcov, cyklotrasy, lávku na moste a mnoho ďalšieho. Hovorí sa tomu vyvolané investície. ÁNO, MALO. Aj nové kúpalisko sa malo dokončiť a sfunkčniť ešte predtým, ako sa to naše odstránilo. ÁNO, MALO. Plne s tým súhlasím a vôbec to nepopieram. Sú aj takí, ktorí hľadajú vinníkov tohto stavu. To nie je však mojou úlohou.

A čo ja?

Ja nechcem „vykrikovať“ kto za to môže. Mne osobne to nepomôže a ak niekomu áno, tak nech sa páči. Existujú na to rôzne možnosti. Dnes sa už treba podľa mňa pozerať dopredu a nevracať sa späť. Onedlho bude kolaudácia jednotlivých častí stavby. Stavbári postupne odídu a nám Trenčanom môžu zostať iba oči pre plač. Potom však už bude neskoro.

Nikto zo Železníc nebude chodiť po našom meste, po jeho uliciach a poukazovať na prepadnutú cestu, prasknutý alebo vypadnutý obrubník, poškodený alebo chýbajúci plot, ohnutú alebo chýbajúcu dopravnú značku, krivé schody, chýbajúce zábradlie, zatečený podchod, neodvezenú skládku stavebnej sute, nezasypanú ryhu po kábloch, nedokončené sadové úpravy, nezatrávnený pozemok, poškodené dreviny, trčiaci roxor, zabudnuté cestné panely a neviem čo všetko ešte. Toto a mnoho ďalšieho nás môže čakať, ak sa nám nepodarí „ustrážiť“ proces ukončenia výstavby. Po dokončení celej stavby a jej skolaudovaní to bude už beh na dlhej trati a nakoniec to aj tak zväčša zaplatíme sami.

Pre objektívnosť musím uviesť, že nie všetky nedorobky alebo vady tu Železnice zanechajú naschvál alebo len tak. Ono to tu jednoducho zostane, lebo táto stavba je tak rozsiahla, že takýto stav vygeneruje aj sama.    

Čo s tým?

Ak by v čase celého prípravného štádia modernizácie železníc, teda v roku 2005 a hneď po ňom bolo Mesto tento proces lepšie ustrážilo, nemuseli sme byť dnes tam, kde sme. Kde sme, si môže odpovedať každý sám. Viem aj to, že po vojne je každý generál. Vidím tu však jednu paralelu. Dnes, teda v roku 2015 sa začína kryštalizácia dokončovacieho procesu. MY – poslanci a Mesto sme spravili prvý krok k tomu, aby sme tento proces spolu s výkonnou zložkou Mesta čo najviac ustrážili. Paralela je v tom, že dnes sa tiež začína proces, ktorý treba odsledovať. Treba postupovať tak, aby nám nikto nemohol o 5, 10 či viac rokov povedať, že sme pre to nič nespravili. Napriek tomu som si vedomí toho, že všetko sa nám vyriešiť nepodarí.   

Čo ďalej?

Mojou snahou bude to, aby sme spoločne zachytili čo najviac spomenutých problémov, ktoré môžu nastať. Úlohou komisie by malo byť identifikovanie problémov spojených s výstavbou, niektoré problémy riešiť operatívne, teda „počas jazdy“ a tie, ktoré zostanú predložiť Mestu ako inštitúcii. Takto bude mať podklad ku kolaudácii, ktorý môže zodpovedný pracovník preniesť ako námietku na kolaudujúci orgán v správnom konaní, resp. priamo na ŽSR. Dôležité bude, aby sme všetci napomohli k odstraňovaniu problémov ešte pred dokončením celej stavby. Je jedno, či to bude na popud novovzniknutej komisie alebo Mesta. Dôležité je to, aby sa to dialo.

Čo očakávam?

OČAKÁVAM, že väčšina pochopí, čo chce táto komisia robiť. Chce pracovať v prospech Trenčína, ale najmä Trenčanov. Bez ich pomoci bude jej práca oklieštená. Bez ich podnetov nebude môcť naplno využiť svoje ambície. Komisia umožní všetkým prostredníctvom rôznych kanálov zasielať podnety na jedno miesto. OČAKÁVAM však, že väčšina obyvateľov sa k veci postaví konštruktívne. OČAKÁVAM od nich podnety na riešenie. Treba si uvedomiť, že riešiť sa dá iba to, o čom sa vie.  

Ako komunikovať s komisiou?

Komisia pomôže orgánom Mesta v tom, že bude slúžiť ako jeden z prvých KOMUNIKAČNÝCH KANÁLOV s občanom pri riešení jeho problémov s výstavbou. Forma môže byť rôzna PÍSOMNÁ, ELEKTRONICKÁ, TELEFONICKÁ, OSOBNÁ a pod. Občan môže podať podnet aj neformálnym spôsobom. Nebude nútený používať formálne prostriedky. Môže to byť napr. aj zaslanie fotografie bez textu, oznámenie jednou vetou a pod. Podanie môže byť zaslané na MsÚ, na VMČ, na jednotlivé komisie a pod. Dôležité je, aby sa tieto podania „stretli“ na stole novej komisie.

A čo kompetencie novovzniknutej komisie?

Jej kompetencie sa kreovali a sú dané tak, ako kompetencie každej inej komisie. Sú to tie,ktoré jej dalo zastupiteľstvo nášho mesta, presne tak isto ako komisii finančnej, stavebnej, školskej, mládeže a športu, sociálnej alebo kultúrnej. Všetky tieto komisie sú totiž poradným,iniciatívnym a kontrolným orgánom MsZ. Jediným rozdielom je to, že nová komisia - Železničná nie je trvalá, ale dočasná.  

Každý by si mal uvedomiť, že stavba je už rozostavaná a treba ju dokončiť. Je len na nás, ako sa s tým vysporiadame.

Späť k úvodnej otázke :

TAKŽE O ČOM, PREČO A AKO TÁTO NOVÁ KOMISIA?

Ak pribudol čo i len jeden človek, ktorý si dokáže odpovedať na tieto otázky po prečítaní môjho príspevku, tak neľutujem čas strávený s jeho prípravou. 

22.01.2015

V roku 2005 to začalo vydaním územného rozhodnutia. V roku 2012 pokračovalo začatím stavebných prác a v roku 2015 ešte stále neskončilo. O čom je reč? O Modernizácii železničnej trate v Trenčíne.

Myslím, že o tejto stavbe sa toho už dosť povedalo aj popísalo. Taký negatívny vplyv na chod mesta a na jej obyvateľov tu za ostatných niekoľko desiatok rokov nemala žiadna iná stavba.

Každý z nás pozná, aký je súčasný stav, aspoň ten stavebnotechnický. Napriek tomu, že sa jedná o modernizáciu železničnej trate, negatívne dopady sú zrejmé najmä na stavbách pozemných komunikácií, teda ciest a miestnych komunikácií.

Nemyslím si, že všetci Trenčania boli touto stavbou nadšení. Neviem sa presne vcítiť do pocitov tých, ktorých sa dotkla majetkoprávne, teda vyvlastnením ich nehnuteľností. Napriek tomu si myslím, že keď sa to všetko v roku 2012 začalo, väčšina Trenčanov bola plná očakávaní. Bola zmierená s tým, že z mesta sa stane jedno veľké stavenisko. V tomto sa očakávania Trenčanov nielen naplnili, ale sú až nad ich očakávania, čo nie je dobré.

Naše mesto nielenže bolo, ale aj je jedno veľké stavenisko. Pomôžem si stavebným zákonom : Stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska.

A predsa to s tým staveniskom nie je až také, ako som uviedol. Problém je totižto s reálnym vykonávaním stavebných prác na stavbe. Na stavbe sa evidentne nepracuje. Nech to znie akokoľvek, je úplne jedno, či si Železnice SR reorganizujú harmonogram, postup prác alebo dodávateľskú štruktúru. Pre Trenčín a jeho obyvateľov je dôležité, aby sa dokončili rozostavané úseky ciest, nové križovania železnice bez uzatvorenia doterajších a všetko to, čo je rozostavané mimo železničnej trate.

Dôležité je, aby stavebník reorganizoval harmonogram výstavby tak, aby jednoducho opustil životný priestor obyvateľov. Práce priamo na stavbe železnice si môže robiť bez dopadu na chod mesta. Takéto práce si vie zásobovať stavebným materiálom aj po koľajniciach.

Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na svojom ostatnom zasadnutí dňa 20. januára prijalo uznesenie, ktoré sa týka Modernizácie železničnej trate. Za dôležité pokladám to, že za uznesenie hlasovalo všetkých 24 prítomných poslancov, za čo im týmto ďakujem.

V čom pokladám toto uznesenie a samotné hlasovanie za dôležité? Je to posolstvo pre Trenčanov, že ich zástupcovia sú na ich strane. Je to oznámenie pre všetkých, že zastupiteľstvo sa nebude len prizerať, ale bude aj minimálne pomenovávať problémy. Je to signál pre Železnice SR a štát, že zastupiteľstvo a primátor mesta sú v tomto za jedno a majú v tom jasno.

Čo stou železnicou?

Treba ju dokončiť. Začať treba najmä tam, kde to najviac bolí.  

PS : Celý návrh uznesenia spolu s dôvodovou správou prikladám. Tejto stavbe sa venujem aj v podstránke Činnosť poslanca MsZ v Trenčíne, v sekcii ČO

12.01.2015

Toto je môj prvý blog od ostatných komunálnych volieb, ak nepočítam spomienku na November “89 a hneď začnem otázkou. Kde sa to všetko začína? Možno odpovedať aj dvoma slovami. „Na začiatku“. Nechcem to však takto zjednodušiť.

Začiatkom minulého roku 2014 som sa začal zaujímať o vzniknuté problémy spojené s cestami v rámci výstavby modernizácie železníc v Trenčíne. Viedlo ma k tomu viac dôvodov.  Na novej Opatovskej ceste ma skoro zrazilo auto, lebo sa ešte nesvietilo. Od 26. februára sa už svieti. Ako profesionál – stavbár som sa nemohol nečinne pozerať na procesy spojené s výstavbou železníc. Nemyslím tie, ktoré sa týkajú priamo dráhy, ale tie, ktoré sa týkajú ostatných stavebných objektov.

Je to už spomenutá nová Opatovská cesta, ale bez chodníka, nečinnosť pri výstavbe komunikácií v časti mesta Pred poľom a následne pri Radegaste a pod. Popri týchto problémoch som poukázal aj na rôzne ďalšie a z viacerých oblastí ľudského žitia.  

Január 2014 nebol pre mňa len začiatok roku, ale aj začiatok novej cesty. Cesty, ktorá vyvrcholila v novembri 2014 zvolením za poslanca MsZ v Trenčíne. Ak by som chápal moju snahu o riešenie problémov ako spôsob získania mandátu poslanca, tak moja činnosť bola úspešná. Na tomto sa asi zhodnem s každým.

Musím však uviesť, že tomu tak nie je. Nech to vyznie akokoľvek, moje zvolenie za poslanca pre mňa znamená úspech minimálne v jednom. Vystihol som problémy, ktoré ľudí trápia a to myslím tiež nie je málo. Žijem a bývam totiž v jednom priestore s tými, ktorí ma volili.

Čo to znamená?

Je takmer 2 mesiace po voľbách, čo je z hľadiska 4-ročného volebného obdobia relatívne krátky čas. Máme pred sebou schvaľovanie programového rozpočtu mesta Trenčín na rok 2015. Je to rozpočet, na ktorom sa spolu s ostatnými kolegami poslancami po prvýkrát podieľam pri jeho kreovaní.

Schválenie rozpočtu je jedným z prvých krokov pre naplnenie niektorých cieľov. Tie môžu byť aj čiastkové, nie vždy sa všetko podarí celé a naraz. Odsúhlasený rozpočet je prostriedkom k naplneniu niektorých z nich.

Určite budem ďalej v rámci možností riešiť problémové veci. Tie, ktoré som videl v minulosti a aj tie, ktoré bude život ďalej prinášať. Budem sa „hľadať“ hlavne v tých mojich – stavebných.

Takže, kde sa to všetko začína?

Začína sa to schválením rozpočtu na rok 2015. Len ten je nástrojom pre naplnenie cieľov. Dňa 20. januára bude na programe zasadnutia MsZ v Trenčíne. 

PS : Len schválený rozpočet sa dá meniť.

17.11.2014

Máme za sebou voľby do orgánov samosprávy obcí. Ak sa nemýlim, tak od Novembra “89 boli už siedme (1990, 1994, 1998, 2002, 2006, 2010 a 2014). Sedmička je šťastné číslo, preto verím, že sme si všetci, vrátane mňa, dobre vybrali.

Zaslúžim si lajk?

November “89 so sebou priniesol to všeobecne známe, ako napr. voľnosť pohybu tovaru a osôb, demokraciu, slobodu, rovnosť príležitostí a pod. Samozrejme, že vždy môžeme polemizovať o tom, či je to presne to, čo sme na námestiach pred 25 rokmi chceli. To nech posúdi každý sám, či už z vlastnej skúsenosti (tí skôr narodení) alebo z rozprávania a počutia (tí mladší).

Vedecko technická revolúcia, ktorá začala v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v USA, priniesla so sebou nové technológie. Technológie používané dnes už v každej oblasti života. Aj keď si to možno neuvedomujeme, výdobytky modernej techniky využíva každý z nás a nie je to len mobilný telefón, technológie v automobilizme a iné. Dnes je úplnou samozrejmosťou používanie počítačov, sociálne siete nevynímajúc. November “89 naštartoval u nás proces turbulentných zmien v celej sfére spoločenského života. To je nespochybniteľné.  

Prečo som spojil November “89 s ostatnými komunálnymi voľbami a používaním moderných technológií?

Dnes máme slobodu. Sloboda v globálnom poňatí je aj o slobode prejavu, názorov a myšlienok (informácie). Som rád, keď sa dá verejne prezentovať svoj názor. Nebudem a ani nemôžem nikomu dávať mantinely pre jeho vyslovenie. Mantinely v tejto oblasti dáva legislatíva. Domnievam sa však, že nehmatateľným mantinelom u vysielateľa informácie je jeho intelektuálna a rozumová kapacita. Vždy je to o jednotlivom človeku, ktorý názor (informáciu) vysloví ako vysielateľ a o človeku, ktorý ho počuje – číta, ako prijímateľ. Za najdôležitejšie však pokladám to, ako  prijímateľ prijatú informáciu spracuje a vyhodnotí.

Ak som spomenul, že máme za sebou voľby do orgánov samosprávy obcí, tak nebolo to bezúčelné. Kandidoval som za poslanca MsZ v Trenčíne a úspešne. Za svoj volebný obvod som dostal najviac hlasov. V celom našom meste ma o 25 hlasov „predbehol“ iba jeden poslanec, ktorý kandidoval aj na primátora mesta. Takýto výsledok ma zaväzuje.

November “89, ale aj november v roku 1990 ma zastihol na základnej vojenskej službe. Musím poznamenať, že ten v “89 som si všimol. Začali nás pripravovať na zásah voči vlastným občanom. Dobre si to pamätám. Mali sme si dať na hlavu plembáky (plechové prilby), na plecia samopaly a ísť do ulíc. Našťastie sa to nestalo. Nechcem si ani predstaviť, ako by to dopadlo. Z hľadiska mojich zásad si myslím, že je dôležitejší ten november v roku 1990.

Ako som uviedol, v roku 1990 som bol ešte na vojne. Stále som spadal pod jurisdikciu armády. Stále mali na mňa dosah nielen moji vtedajší velitelia v Piešťanoch, čo je samozrejmé, ale aj bývalí v Leviciach. Kto poznal a aj pozná pomery v armáde, vie o čom píšem.

Napriek tomu, že som mal doma už v tom čase malú dcérku a manželku, rozhodol som sa napísať o pomeroch v ponovembrových dňoch roku 1989 v armáde. Vedomý si toho, že klepetá veliteľských špičiek siahali aj mimo kasární, v ktorých pôsobili, verejne som napísal o tom, ako to v Novembri “89 bolo v našich kasárňach v Leviciach. Napísal som do novín, ktoré vychádzali a boli distribuované do každých kasární a vojenských objektov v celom Československu. Môj list vyšiel presne rok po 17. novembri 1989.

Prikladám kompletný opis môjho listu - článku v AReporte zo dňa 17.11. 1990 vrátane jeho fotokópie.

V tom čase som cítil, že človek musí mať svoj vlastný postoj, ak sa chce pozrieť do zrkadla. Videl som okolo seba strašne veľa pretvárok, prezliekaní kabátov a pokrivených zrkadiel. Nechcem o tom. Týchto pár riadkov nestačí na vysvetlenie.

S odstupom štvrťstoročia si môžem povedať jednu vec. Ak sa mám dnes pozrieť na tie ponovembrové dni späť, tak stále cítim, že to zrkadlo sa mi nekrivý. Vždy som sa snažil byť v dôležitých veciach zásadový.

Každý človek si môže hodnotiť vlastné bytie. V každej etape svojho života už máme niečo za sebou. Vždy je čo hodnotiť. Mám za sebou pády aj nejaké stúpania. Úspechy aj neúspechy. Využité aj premárnené šance. Jednoducho nejaká kniha je už rozpísaná. Nikto z nás nevie, koľko strán bude mať práve tá jeho. Ja chcem tú svoju, s novembrovou stránkou, preložiť aj touto záložkou.

Ak sa trochu pozerám späť, myslím, že som tým svojím malým príspevkom v tom čase ukázal, že časy sa menia a ľudia už majú svoju myseľ a svoj rozum. Hlavne som tým ukázal, že sa už tak neboja. V tom čase som svojím názorom vystavil svoju kožu na trh. Stále som mohol skončiť vo vojenskej base v Sabinove. Dnes sa za vyslovené názory, aj keď nepravdy, dávajú lajky.

Nevadí mi to.
Ten November “89 bol aj o tom.

Apropo

Zaslúžim si lajk?

Ak som si ho na začiatku môjho príspevku takouto otázkou za prvými dvoma vetami doslova vypýtal, touto otázkou na konci to tak nie je. Pre mňa je zadosťučinením už to,že ste si to prečítali.

TO JE MÔJ ODKAZ PRE DNEŠOK A VY STE PRIJÍMATELIA.

                                                 ĎAKUJEM

A-Report, List Československé armády, sobota 17. novembra 1990, číslo 120, ročník I.,

List vojaka

Som vojak v základnej službe a odhodlal som sa Vám napísať zopár riadkov na tému 17. november a armáda. Dozvedel som sa, že bola ustanovená komisia, ktorá má preskúmať 17. november a obdobie po ňom v armáde. V tomto čase som slúžil u vojenského útvaru 9975 Levice. Takže viem, čo prebiehalo aspoň u nás v útvare. Bolo to obdobie, na ktoré nikdy nezabudnem. Nikdy nezabudnem, ako nám boli zatrhnuté vychádzky, opušťáky a dovolenky. Nikdy nezabudnem, ako nám chystali prilby (plembáky), aby sme mohli zakročiť proti ľudu aj so samopalmi. Nezabudnem, ako chodili dôstojníci zo štábu a dávali vojakom „dobrovoľne“ podpisovať petíciu, ktorá súhlasila so zákrokom VB proti študentom na Václavskom námestí dňa 17. novembra. Bolo v nej napísané, že podporujeme politiku KSČ.

Zhodou okolností som bol na rote, ktorá ako jediná petíciu nepodpísala. Nikdy nezabudnem na tie ofuky, ktoré potom nastali. Stali sme sa najhoršou rotou v útvare (aspoň v očiach väčšiny dôstojníkov). Na štábe si zrazu našli čas aj na besedu s nami. Chceli nás jednoducho presvedčiť, že sme spravili chybu. Jediný, kto k nám zašiel na priateľskú a solídnu besedu, bol náš veliteľ roty nadporučík Husár. Neľutoval čas aj ďaleko po pracovnej dobe.

Nezabudnem ani na to, ako sme si dali do rámu v izbe fotografiu Václava Havla a ako nám ju pri návšteve zástupca veliteľa pre tyl kázal zvesiť. Bolo to v decembri, keď Václav Havel prezidentom ČSFR ešte nebol.

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že všetci tí dôstojníci, ktorí sa tak vehementne snažili podporiť politiku KSČ, sú stále na svojich miestach. Aj zástupca veliteľa pre tyl, ktorý s Havlom „asi“ nesúhlasil. Teraz s ním určite súhlasí, lebo je stále tam kde bol. Ale takých je určite viac.

Kvôli týmto svojím skúsenostiam viac ráz uvažujem, ako by sa takíto dôstojníci zachovali, keby sa opakoval nejaký iný 17. november, dajme tomu o rok o dva.

To je asi všetko, čo som Vám chcel napísať, i keď tých poznatkov z našej armády mám viac. Išlo mi len o obdobie 17. novembra a tesne po ňom.

S pozdravom Váš čitateľ                                                                                             Miloš Mičega

23.10.2014

Na jednom ostrove býva neurčené množstvo ľudí v nejakom neurčenom počte RODÍN. Tieto RODINY sa spoja do jedného spoločného CELKU. Raz sa dohodnú, že nebudú chodiť na pevninu loďou, ale postavia most. Keď majú most postavený riešia, ako sa budú oň starať. Napokon sa dohodnú, že o most sa im bude starať nejaká privátna SPOLOČNOSŤ, s ktorou podpíšu zmluvu o správe.

SPOLOČNOSŤ sa začne o most starať.  Zabezpečí si ľudí, stroje a most čistí, opravuje, inovuje a pod. Aby mala dostatok financií, od každého kto prejde po moste vyberie peniaze, akési mýto. Tých peňazí je dosť na to, aby zaplatila pracovníkov, stroje, sama seba, svojich majiteľov, niečo dala na opravu mostu a zvyšok, ak zostane, dá CELKU. Ten je spokojný, všetko funguje tak čo?

Po určitom čase sa CELOK rozhodne, že už nechce aby sa mu o most starala SPOLOČNOSŤ. Most je jeho a zistil, že starostlivosť o most si vie zabezpečiť aj sám a peniaze vybrať tiež. SPOLOČNOSTI oznámi, že tak ako sa zmluvne dohodli na správe, tak aj zmluvne od správy odstupuje. Jednoducho nechce aby sa mu starala o most ďalej. Potiaľto by to bol klasický príbeh.

Nastal problém. CELOK sa nemôže starať o svoj most, lebo SPOLOČNOSŤ mu ho nechce vrátiť. Aj keď ľudia z RODÍN po ňom chodia každý deň, chodníčky z neho vedú priamo k ich dvorom je tu problém. SPOLOČNOSŤ jednoducho nechce. Všetky kľúče od vstupných brán nechce vydať. Dokonca aj rampy dá nové.  

Mne sa nezdá, že je správne, aby sa niekto staral o most, ktorý patrí CELKU, najmä keď sa oň chce a vie starať sám.   

Predstavte si, že si ráno dáte svoje dieťa do škôlky. Keď si prídete preň, učiteľka Vám ho nebude chcieť dať. Oznámi Vám, že sa oň bude starať aj cez noc, aj cez víkend aj ....  Je to správne? Vy ste predsa rodič. Vy rozhodujete o svojom dieťati. Alebo sa mýlim? Nechali by ste si dieťa v tej škôlke? Ja nie a môže byť tou učiteľkou kto chce.

Tu sú premenné :

RODINA – obce a mestá; CELOK – Trenčianske vodárne a kanalizácie a.s.; SPOLOČNOSŤ – Trenčianska vodárenská spoločnosť a.s. 

Apropo

Viete si dať premennú za MOST?

12.10.2014

Každý z nás to pozná. Rodičia, vychovávatelia, učitelia, tréneri, jednoducho dospelí nám to od malička vštepovali do hlavy. Táto morálna zásada sa posúva z generácie na generáciu. Od našich detí to tiež vyžadujeme. Nič nového a zásadného som nenapísal. 

Nenapísal, ale čítal. V jednom občasníku sa súčasný poslanec MsZ „sťažoval“ na to, ako sú „okrajové časti mesta“ ukracované. V predvolebných tlačovinách si túto myšlienku osvojili aj niektorí kandidáti na poslancov. Ja im ich názor neberiem.  

Pokúsim sa to však dať na pravú mieru.

V príspevku s názvom Na SIHOTI alebo na PAŽITI? som uviedol, že v rozpočte Mesta Trenčín na rok 2014 je na Výstavbu a rekonštrukciu pozemných komunikácií  pre mestskú časť SEVER (Sihoť  I-IV, Opatová, Pod Sokolice, Kubrá, Kubrica) schválených 158 000 EUR.

Z uvedenej sumy je na SIHOŤ 0 EUR.  Áno, čítate správne 0 EUR. 

Pre Opatovú je vyčlenených 123 000 EUR, Kubrú 20 000 EUR a Pod Sokolice 15 000 EUR. Takto to poslanci MsZ dňa 12.12. 2013 schválili. Takže na obnovu ciest a chodníkov pre Sihoť s viac ako13 000 obyvateľmi nie je ani cent.

Nakoľko sa šíria dezinformácie bez reálneho a hlavne exaktného základu, pozrel som sa aj na kapitálové výdavky rozpočtu v kapitole Vzdelávanie.

Začnem Materskými školami. (tab. č.1)  Na tento rok je vyčlenených 69 000 EUR (100 %). Z toho na MŠ ul. Niva v Opatovej 34 000 EUR (49,27), na MŠ ul. Kubranská v Kubrej 10 000 EUR (14,49) a pre štyri materské školy na Sihoti - MŠ ul. Opatovská, ul. Považská, ul. M. Turkovej a ul. Švermova spolu 25 000 EUR (36,23).

Pri Základných školách (tab. č.2) boli poslanci pri rozdeľovaní financií na kapitálové výdavky najspravodlivejší. V mestskej časti SEVER sú tri školy. Hodžovka na Sihoti, jedna v Kubrej a jedna v Opatovej. Do Kubrej a Opatovej schválili 0 EUR, čo ma vôbec neteší. Musím však dodať, že poslanci sa spravodlivo zachovali aj k Hodžovke. Tej dali totiž tiež 0 EUR. Paritu zachovali.

Program VZDELÁVANIE - kapitálové výdavky 

Tabuľky č. 1 a č. 2

Zhrniem to.

Na rekonštrukciu (zhodnotenie) ciest a chodníkov je vyčlenených na Sihoť I. až IV. v tomto roku zo 158 000 EUR obyčajná veľká NULA.  

Na rekonštrukciu (zhodnotenie) objektov Materských škôl je zo 69 000 EUR vyčlenených na 4 škôlky na Sihoti 25 000 EUR, čo predstavuje 36,23 %. Na jednu v Opatovej 34 000 EUR, čo predstavuje 49,27 % a na jednu v Kubrej 10 000 EUR, čo predstavuje 14,49 %.

Základné školy sú rozdelené najspravodlivejšie. Všetky po NULE.

Nebudem robiť okolky. Tieto príspevky o rozpočte a hlavne tabuľky k ním som spracoval preto, lebo sa blížia voľby. Niektorí súčasní poslanci sa opäť uchádzajú o podporu voličov, teda aj voličov - VÁS NA SIHOTI. Zhodou okolností sú to aj poslanci Gavenda, Koronczi a Kudla, ktorí boli v ostatných 4 rokoch v najsilnejšom poslaneckom klube v zastupiteľstve. Zastupovali jednu politickú stranu. Tú stranu, ktorá ovládla zastupiteľstvo a schvaľovala aj rozpočet s tou veľkou  NULOU pre SIHOŤ.

Apropo

Aby som nezabudol. Keď bude niekto písať o okrajových častiach v spojení s tým, ako sú finančne poddimenzované, spomeňte si na tento článok.  Deti môžu klamať, od nich je to úprimné.

04.10.2014

DOPRAVA

Na úvod niečo zo slovníkov. Čo je PAŽIŤ? Trávou porastená plocha zeme, čerstvý trávnik, zelená, čerstvá tráva a pod. Čo je SIHOŤ? Suchá zem medzi ramenami rieky, malý polostrov, ostrov, štrkový nános rieky (obyčajne porastený krovím). Čo je podľa Vás lepšie?

Na prvý pohľad sa javí byť lepšia PAŽIŤ. Skúsim k tomu pridať aj ďalšiu indíciu. Tohtoročné kapitálové výdavky Mesta Trenčín v programe Doprava, podprogram Výstavba a rekonštrukcia pozemných komunikácií. V tejto kategórii výdavkov je určených na mestskú časť SEVER (Sihoť  I-IV, Opatová, Pod Sokolice, Kubra, Kubrica) 158 000 EUR.  Z uvedenej sumy je na SIHOŤ I. až SIHOŤ IV. vyčlenených NULA EUR. Budem parafrázovať jedného poslanca, na cesty a chodníky na SIHOTI je to nula. Nič, absolútne nič.

Teraz by si každý nezainteresovaný určite vybral radšej tú PAŽIŤ, lebo SIHOŤ je suchá štrková zem medzi ramenami rieky a ešte k tomu jej nedali na nejakú tu cestičku ani cent. Napriek tomu ja osobne som si vybral SIHOŤ.

Myslím si, že doprava a všetko čo s ňou súvisí je veľmi dôležitý faktor nášho bytia. Kvalita nášho života má viac meradiel. Dúfam, že mi dáte za pravdu, že deň začatý vychádzkou po jamách, výtlkoch, kalužiach a s odtláčaním auta na parkovisku je dňom začatým na ".......". 

Škodoradostne by sa dalo dodať, že deň je aj "výborne" ukončený, keď po príchode domov nemáte kde zaparkovať auto. Nakoniec sa Vám ho podarí zaparkovať aj tak "trochu" v rozpore s predpismi. A to už nehovoriac o tom, že Vám k tomu niekto pridá papuču. Nie nemýlite sa, nie takú ku telke na večer a na doma, ale takú na ráno, aby ste začali zase pekný nový deň. 

Vrátim sa k spomínanému rozpočtu. Pre program Doprava je na bežné výdavky na rok 2014 vyčlenených 3 432 100,00 EUR a na kapitálové výdavky 1 011 662,00 EUR. Kapitálové výdavky pre celé mesto obsahujú spolu 23 prvkov. (tab. č.1 – len kapitálové) Podľa funkcií prvkov rozpočtu som ich rozčlenil na tri funkcie. (tab. č.2)

Napriek tomu, že rozpočet mesta sa ďalej nečlení na jednotlivé mestské časti, ja som ho rozdelil aj podľa tohto ukazovateľa (tab. č.3). Na mestskú časť SEVER je vyčlenených už spomínaných 158 000 EUR. V členení som šiel ešte ďalej. Mestskú časť SEVER som rozdelil ďalej podľa jednotlivých "podčasti".    (tab. č.4)     (tabuľky sú aj v prílohe v pdf. pod textom)

Prečo som to vlastne pripravil? Blížia sa voľby do orgánov samosprávy obcí 2014. Tých spomínaných 158 000 EUR na kapitálové výdavky, z ktorých ide na SIHOŤ 0 %, Opatovú 78% a ostatné časti 22% rozdeľovali 8 poslanci za mestskú časť SEVER. Nadpolovičnú väčšinu piatich poslancov má však strana SMER-SD. Sú to poslanci Gavenda, Hulín, Koronczi, Kudla a Krist. Takže podľa mňa títo poslanci sú v plnom rozsahu zodpovední za ukazovateľ NULA pre SIHOŤ.

Poslanci Gavenda, Koronczi a Kudla už nie sú len poslanci, ale sú aj kandidáti na poslancov v blížiacich sa komunálnych voľbách. Idú, teda chcú nás opäť zastupovať.

Ja Vás poprosím, spýtajte sa týchto poslancov a kandidátov v jednej osobe, ako to s tou Sihoťou mysleli a myslia ďalej. Nenechajte sa prosím obalamutiť, že je tu stavebný ruch. Realizujú sa vynútené investície Železníc SR v rámci ich stavby. Na Sihoti si tieto investície nikto nepýtal, jednoducho sú tu a my trpíme všetko to, čo je s nimi spojené.

Požiadavky na investície, opravy a údržbu za mestskú časť SEVER na rok 2015 už poslanci schválili. (vid foto)  Pre SIHOŤ je to podľa mňa opäť na zaplakanie. Po komunálnych voľbách sa to bude dať v pohode zmeniť, len sa musí chcieť. Pri zmene poslancov to bude možné.

Aporopo

Na SIHOTI alebo na PAŽITI ?
Ja určite na SIHOTI a za SIHOŤ.  A VY?

24.09.2014

DOPRAVA

Doprava je téma, ktorá je stále aktuálna. Lenže do akej miery je dôležitá odpoveď na uvedenú otázku? Čo by malo byť ako prvé?

Tu neplatí, že jednoduchá otázka znamená automaticky aj ľahkú odpoveď. Je to asi tak ako s tým vajcom a sliepkou. Čo bolo skôr?

Dá sa napísať, že skôr sme boli my a doprava bola až následne. Doprava a všetko s tým spojené je vlastne až dôsledok našej činnosti, takže by mala byť až na druhom mieste. Lenže skôr ako sme boli my, už musela byť aj doprava. Či vlastne nie? Aj tí prví ľudia sa museli nejako dopravovať, takže najskôr bola doprava a potom my.

Už tomu nerozumiete? Chcel som navodiť atmosféru neusporiadania a chaosu. V tej našej doprave je to z hľadiska kvality pozemných komunikácií tiež taký chaos a Trenčín v tom nie je výnimkou. Pod kvalitou v tomto prípade nemyslím len ich stavebnotechnický stav, ale aj ich kapacitné parametre. Pre lepšie porozumenie budem ďalej používať pojem cesty.

Aj výstavba ciest sa riadi,  mimo iného,  postupom podľa stavebného zákona. Asi jeden z najstarších zákonov aplikovaných v oblasti výstavby je cestný zákon č. 135 z roku 1961. Podľa tohto 53 ročného zákona, cit. siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územno- plánovacou dokumentáciou, ktorá sa obstaráva podľa stavebného zákona z roku 1976, čo tiež nie je žiadny mladík. 

Vyzerá to veľmi jednoducho. V čom je teda problém?

Problém je v tom, že tie cesty, po ktorých sa pohybujeme a väčšina vodičov aj parkuje svoje autá,  boli budované v určitom čase, za určitých technických a kapacitných požiadaviek a podmienok. Bavíme sa o 30 a viacročných cestách. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to je väčšina. Projektovanie a dimenzovanie ich kapacít  sa dialo v čase, keď auto mala jedna rodina vo vchode bytovky a na škodovky sa písali poradovníky. To je fakt.

Pri užívaní ciest platia rovnaké pravidlá na celom území od Bratislavy cez Trenčín až po Čiernu nad Tisou. Predstavte si napr. také parkovanie. Či čiastočne obmedzíte premávku  zaparkovaným autom tam, kde prejde jedno auto za hodinu možno aj za celý deň alebo tam, kde ich prejde niekoľko za minútu je jedno. Všade platia rovnaké predpisy. 

Neviem o žiadnej bytovej výstavbe za ostatné roky v našom meste, ktorá by bola spojená aj s väčším budovaním nových ciest, určite nie tých tranzitujúcich. Niekoľko ciest len pre jednu bytovku alebo skupinu rodinných domov pribudlo, čo však celkový stav nerieši. Prakticky všetky hlavné dopravné tranzitujúce cesty v meste boli vybudované pred rokom 1989. Pán boh zaplať za budovateľský apetít rozvíjajúceho sa socializmu a jeho aktivity v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Vyriešiť problém s cestami nie je len vecou miest a obcí, ale aj vecou štátu. Miestne samosprávy totiž nemajú finančné prostriedky na to, aby z vlastných zdrojov dokázali zabezpečiť celkovú obnovu jestvujúcich ciest a popri tom ich aj kapacitne rozšíriť či zväčšiť. Dôležité z tohoto pohľadu bude strategické naplánovanie celkovej obnovy ciest, čo si vyžaduje nemalé finančné náklady. Lenže tie nie sú. Takže ako na to?

Jedinú možnosť ako v súčasnosti vyriešiť problém s našimi cestami vidím v efektívnom využití finančných prostriedkov z príslušných fondov EU. Trenčín má teraz jedinečnú šancu v nasledujúcom sedemročnom programovacom období 2014-2020, len ju nesmie premárniť. Úlohou nového zastupiteľstva bude vytvoriť predpoklad pre čerpanie financií z príslušných fondov EU a úlohou exekutívy ich zabezpečiť a zmysluplne použiť.

Celý tento proces bude vyžadovať spoločnú komunikáciu medzi poslancami a primátorom, lebo len tá vedie k riešeniam. K riešeniam, ktoré budú pre ľudí. Spolupráca môže mesto posunúť ďalej, ale to už nie je len o cestách. Konfrontácie a vzájomné ataky nič nevyriešia.

Malo by to byť tak, aby ďalšia generácia mohla o nás povedať, že sme mali budovateľský apetít pri obnove a rozvoji ciest. Aj keď si to možno neuvedomujeme, ale ich kvalita vplýva aj na kvalitu nášho života. Veď ako sa Vám začína deň, keď  ráno odtláčate susedovo odbrzdené auto alebo Vás oprskne okoloidúce auto vodou z výtlku alebo rovno do neho člupnete.

Takže čo bolo skôr? My alebo doprava. S určitosťou neviem odpovedať, viem však jedno. S dopravou sme ako spojené nádoby. Ak mám požiť asociáciu, obe sú živým organizmom, ktorý si vyžaduje aj určitú opateru, resp. údržbu.

Apropo

Čo robíte keď Vás niečo bolí alebo sa poraníte? Liek od bolesti (u ciest plátanie jám) určite nie je liečba.

16.09.2014

Systematicky a dlhodobo

Na Sihoti sa nájdu rôzne plochy na hranie pre deti, ale nie každá má štatút ihriska. Podľa platnej legislatívy nie sú to originálne ihriská so všetkým čo k tomu patrí. Nech je to akokoľvek, sú to plochy s nejakými zariadeniami a slúžia pre deti na hranie. Budem ich teda nazývať ihriská.

Ako chlapec som ich na Sihoti poznal všetky. Na jednom sme hrali futbal, na druhom tenis, schovávačky, chytačky, guľôčky  a pod. Veď to každý z nás pozná. Migrovali sme po celej Sihoti medzi futbalovým štadiónom, Nábrežnou, Považskou, Hodžovkou a rôznymi dvormi pri bytovkách. Veľakrát sme zabrúsili aj do vzdialenejších končín.  

V ostatnom období som sa osobne stretával a rozprával s ľuďmi v mojom meste. Konkrétne to bolo v mestskej časti Sever, pod ktorú spadá aj Sihoť. Po týchto osobných kontaktoch som identifikoval rôzne problémy občanov, ktoré ich trápia a treba ich riešiť. Prečo som to robil? 

Nemám čo tajiť. Uvažujem nad kandidatúrou na poslanca nášho mestského zastupiteľstva v komunálnych voľbách 2014, ktoré sa uskutočnia 15. novembra. Ak mám poznať problémy ľudí, musím sa s nimi aj osobne stretávať. Len pri a po vzájomnej komunikácii  sa dajú veci riešiť.

Ale späť k tým ihriskám, ktoré sú na Nábrežnej ulici, priamo pod hrádzou. Teda iba k jednému, lebo ak sa nemýlim, tak ich tam je spolu 5. Ihrisko na rohu ulíc Komenského a Nábrežnej mi pripomína aj trochu smutnú skúsenosť. Môj brat si tam totiž na hojdačke zlomil nohu. Súťažili sme, kto ďalej doskočí a on si doskočil pre zlomeninu, ale to je o inom.

Pri tomto ihrisku som sa zarozprával s jednou mladou rodinkou. Bolo to pri zbieraní podpisov pod moju kandidatúru. Upozornili ma na to, že ihrisko je neupravené, jeho prvky nebezpečné a neošetrené. Povedali mi aj to, že v blízkosti býva jeden poslanec mestského zastupiteľstva a napriek tomu je stav ihriska taký ako je. Môj hárok podpísali, ale vycítil som, že sú zo svojich zástupcov v mestskom parlamente sklamaní.  

Rozhodol som sa, že s touto témou trochu popracujem. Mladých ľudí a najmä detí je na Sihoti dosť. Po dvoch týždňoch som sa vybral na ihrisko, že si ho opäť pozriem a odfotím. Vrátil som sa na pomyselné miesto činu. A v tom je môj problém.

Ostal som prekvapený, lebo prvky na ihrisku už boli natreté. Spravil som si iba jedno foto. Uvidel som tam totiž pohybovať sa jedného poslanca nášho zastupiteľstva a nechcel som ho provokovať. Neskôr som sa vrátil dorobiť ďalšie. Pre porovnanie pridávam aj stav tohto ihriska z apríla 2012 (zdroj z googlu) a aktuálne aj z iných ihrísk na Sihoti.

Nevedel som najskôr, či sa mám smiať alebo radovať alebo čo. Veci sa pohli k lepšiemu. Prvky boli ošetrené a opäť budú mať predpoklad o nejaký ten rok dlhšej životnosti. Ale čo s mojou témou?

Porozmýšľal som a musím konštatovať, že téma sa už zmenila. Jednoducho to už nie je téma, ale problém, ktorý treba ďalej riešiť. Riešiť nielen pred voľbami a naoko, ale komplexne a systematicky. Revitalizáciu si totiž vyžadujú nielen prvky na ihriskách, ale celé plochy ihrísk aj s priľahlou zeleňou. Uvedené platí pre všetky ihriská.

Neviem kto natrel tie prvky na ihrisku. Môžem si domýšľať, ale v najbližšej dobe očakávam, že nejaký občan v novinách poďakuje jestvujúcemu poslancovi za to, že po 4 rokoch svojej poslaneckej práce zohnal sponzora na ich natretie alebo dokonca, že to natrel sám a za svoje. V jedných nemenovaných sa niečo obdobné tento mesiac už objavilo. 

Štvorročné obdobie sa končí a treba sa nejako prezentovať. V takýchto prípadoch by pomohli voľby častejšie, možno aj raz za rok. To by bolo ale obnovených ihrísk.

Myslím si, že ak sa vykonáva činnosť poslanca konzistentne počas celého funkčného obdobia, tak netreba dobiehať niečo 2 mesiace pred voľbami. Nehovorím, že nie som rád, že sú tie prvky natreté, ale som za to, aby sa to riešilo systematicky a komplexne. 

Apropo

Uvedené mi potvrdilo moje zistenia v teréne. Prostredníctvom občanov sa mi podarilo identifikovať niektoré problémy ľudí a tento som trafil. Ak mi to bude umožnené, budem sa snažiť vo svojej práci pokračovať, veď sú aj iné ihriská. Ten kto robí konzistentne, dlhodobo a nie pomaly, dva mesiace pred voľbami už nemusí robiť retuše a obaly.

06.09.2014

Vo sfére stavebníctva sa pohybujem viac ako dve desaťročia. Je totiž mojím profesijným zameraním, aj keď nie všetci takýto pojem akceptujú (pozri Ginzberg, 1952). Myslím, že je legitímne a logické, že sa budem zaoberať touto oblasťou z rôznych uhľov pohľadu. Odborného, ale aj toho obyčajného, nášho. Takže, ...

Každý pravdepodobne postrehol, že sa pripravuje nový stavebný zákon. Je to základný hmotnoprávny predpis pre stavebníctvo. Súčasný stavebný zákon č. 50/1976 Zb. je účinný od 1. októbra 1976. Je to zákon ešte z obdobia vlády jednej strany. Jedenkrát do roku 1989 a po Nežnej revolúcii ešte za spoločného štátu, ale aj po vzniku samostatného Slovenska bol dodnes 32 krát novelizovaný (ostatná zmena zákonom č. 368/2013 Z.z.).

Za viac ako 20 rokov samostatnosti sme nedokázali prijať nový základný právny predpis stavebného práva, ktorý by spĺňal súčasné právne štandardy. Stavebný zákon, ešte z éry spoločného štátu, v Českej republike nahradili v roku 2006 novým stavebným zákonom. Tento už odráža požiadavky súčasných spoločenských vzťahov a je súborom skúseností v oblasti stavebného práva. Napriek tomu, že tento predpis po roku 2006 už 13 krát novelizovali (ostatná zmena zákonom č. 257/2013 Sb.), dá sa konštatovať, že Slovensko je v tejto oblasti z hľadiska legislatívy pozadu.

Na Slovensku, po rôznych novelách, (niektorými sa budem zaoberať samostatne) nemáme stále nový základný právny predpis v oblasti stavebného práva. Taký, ktorý by spĺňal štandard súčasnej doby a spoločenskej situácie. Snahy o schválenie nového stavebného zákona sa striedavo objavovali.

Najbližšie k schválenie nového stavebného zákona bolo v roku 2009, keď bol nový zákon na konci legislatívneho procesu ako „tlač 995“ napokon stiahnutý z Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Prečo to všetko spomínam? Dnes je opäť na pretrase nový stavebný zákon. Opravujem, ešte stále JE na pretrase.

Posledné pripomienkové konanie k novému stavebnému zákonu sa skončilo 18.8. 2014 a proces pokračuje ďalej. Možno mi ani neuveríte, ale ja ho už vôbec nesledujem. Nieže by ma nezaujímal, ale ja mu už ani neverím. 

Pred desiatimi rokmi som návrh nového stavebného zákona v rámci predchádzajúceho zamestnania pripomienkoval a zatiaľ úplne zbytočne.  Mám však jedno očakávanie. Z môjho pohľadu je to absurdita, ale v tomto verím  vláde jednej strany. Verím, že proces dotiahne do konca.

Verím, že konečne sa tu prijme právna norma pre oblasť výstavby, ktorá bude mať prvky 21. storočia. Aj keď možno nebude ideálna, aspoň nastolí nový rámec pre širokú odbornú a laickú verejnosť, na ktorom sa bude dať budovať.

Apropo

V oblasti výstavby je ešte jeden starší právny predpis, ktorý priamo súvisí so stavebným zákonom. Jedná sa o zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Doteraz bol novelizovaný 38 krát (ostatná zmena zákonom č. 368/2013 Z.z.).

Potešilo Vás to aspoň trochu? Mňa nie a preto v tomto verím vláde jednej strany. Verím jej v tom, že to už konečne dotiahne. Má na čase, lebo už prebieha jej druhý polčas.

02.09.2014

Nadpis by bol. Toto je môj prvý príspevok tohto tipu. Možno to ani nie je blogovanie, nemám s ním skúsenosti. Nič to však nemení na tom, že som sa stal blogérom. Aspoň ja si to myslím. Človek má rôzne možnosti ako môže komunikovať so svojím okolím. Blogovanie je jednosmerná elektronická komunikácia bez osobného kontaktu. Reakciu čítajúcich nevidím.

Čo je vlastne lepšie?

Natíska sa otázka, prečo vlastne blogujem alebo sa aspoň o to pokúšam. Všimli ste si ako sa učím? Už nepíšem, ale už blogujem.

No, ale k veci.

Na facebooku som zverejnil príspevky, ktoré mali možno náznak blogovania. Boli na tému, ku ktorej som v tom čase cítil potrebu vyjadriť sa. Neskrýval som svoj názor a dal som ho tak verejne najavo.

Príspevky na facebooku majú podľa mňa nevýhodu v tom, že ich aktuálnosť sa po niekoľkých hodinách stráca. Aktuálnosť niekoľkodňového príspevku ani nekomentujem. Málokto už o ňom vie. Vlastne niekto predsa.Ten, kto ho písal a možno jeho najbližšie okolie. To strácanie aktuálnosti vidím najmä v množstve informácií.

Už od včera som chcel oprášiť jednu tému na facebooku s mojím starším príspevkom. Začal som loviť. Priznám sa, že ani mňa už nebavilo hľadať niečo v tom labyrinte rôznych príspevkov a tém. A tu je začiatok môjho blogovania. Mám možnosť prispievať na vlastnú stránku. Okruh tém mám voľný, nie som ničím viazaný. Vlastne som. Vždy to musí byť téma, ku ktorej budem cítiť potrebu vyjadriť sa. Najradšej by som sa vyjadroval k témam, ktoré sú mi najbližšie. 

Možno témy po odbornej stránke. Možno geograficky. Alebo politicky? Nechcem sa vyhraniť. V tomto si chcem nechať dvere otvorené. 

No a čo som vlastne hľadal?

To si nechám na ďalšie pokračovanie. Lenže keď rozmýšľam, tak pokračovanie čoho? Veď som ešte s ničím nezačal. Či áno? Nechám si to teda na ďalší blog. Ďalší znamená, že nejaký už je. Tak čo Vy na to?

V úvode som začal s tým, že nadpis by bol. Môžem teda na konci uviesť, že je aj môj prvý blog?

Ďakujem za pozornosť.

PS : Zaujímalo by ma, koľko z Vás si prečítalo tento blog až do konca.